Skip to content
Kričiace tváre

Kričiace tváre

Peter Camani prišiel so zaujímavým návrhom ako naložiť s ľudskými zostatkami. Na svojej internetovej stránke píše: “Prečo sa uspokojiť s odpočinkom v stiesnenom hrobe na predmestí, keď máš možnosť stať sa pôsobivou súčasťou krajiny?”

Múzeum smrti

Múzeum smrti

Návšteva expozície Museum of Death začína testom. Na stene pri pokladni visí fotka, na ktorej je zachytenej kus cesty posiata časťami ľudského tela po autonehode. Pokiaľ sa vám z obrázku robí nevoľno, táto výstava nebude nič pre teba.

Cintorín Highgate

Highgate je jedným z najslávnejších cintorínov v Londýne. Otvorený bol roku 1839.

Peklo pri chráme Wang Saen Suk

V chráme Wang Saen Suk je to samá krv. Rinie sa z úst prebodnutých, z tela muža rozrezaného na dva kusy a z brucha ženy, ktorej dieťa z nej práve vytrhávajú.

Strom malomocných

Strom malomocných

Kľudnú scénu u baobabu v národnom parku Liwonde narušuje malá, ručne písana ceduľka, na ktorej sa píše: “Hrob tých, ktorí v minulosti trpeli leprou.”

Pohrebné ceremónie v Tana Toraja

Pre asi 650 000 členov etnika Torajanov, žijúceho na juhu ostrova Sulawesi, neznamená smrť náhle ukončenie života, ale proces s mnohými frázami, ktorý začína s posledným vydýchnutím zomrelého a končí o niekoľko rokov neskôr pohrebom.

Váránasí: najsvätejšie mesto Indie

Váránasí, staršie Banáras (starobylé mesto Káši, jeho význam je “naplnený božím svetlom”) bolo postavené v Indii, v štáte Uttarpradéš, na brehu rieky Ganga a od samého začiatku bolo pútnickým mestom. Meno dostalo po dvoch menších riečkach, Várune a Asi, ktoré bližšie určujú jeho polohu. Je to sakrálne stredisko hinduistického náboženstva a zároveň veľmi stará osada:…

Mausoleum of Dr. Knoche

Mumifikačné laboratórium Gottfrieda Knocheho

Medzi zeleňou v okolí rieky San José de Galipán stojí betónové mauzoleum, ktoré bolo kedysi plné múmií.

Nekronohavice

Niektorí by možno povedali, že exhumovať telo zomrelého kamaráta, stiahnuť ho od pása dole z kože a tú potom nosiť ako legíny je nehumánne. Takí ľudia ale nevedia o tradícii nekronohavíc, ktoré svojmu nositeľovi prinášajú šťastie a bohatstvo.

Monument Kaspara Hausera

V tichej ulici mestečka Ansbach stoja dve sochy zobrazujúce rovnakú osobu, jedna ako malého chlapca a druhá ako mladého muža. Jedná sa o sochy tajomného Kaspara Hausera. Podivný a neobjasnený príbeh začal jedného májového odpoludnia roku 1928. kedy sa Kaspar ako dieťa potácal po uliciach Norimbergu.

Tlejúce telo Reného de Chalona

Kostol Saint-Étienne v meste Bar-le-Duc zdobí socha tlejúceho tela. Z kostry muža visia cáry rozkladajúceho sa svalstva a kože a holá lebka sa pozerá smerom ku zdvihnutej levej ruke, ktorá kedysi zvierala vysušené srdce Reného de Chalona, princa z 19. storočia, ktorého socha znázorňuje. Srdce je nezvestné najskôr už od dôb Francúzskej revolúcie.

Museé Fragonard

V tomto múzeu tancujú ľudské plody írske tance spoločne s desaťnohou ovcou, zatiaľ čo celej scéne prihliada apokalyptický jazdec stiahnutý z kože.

Hrob dievčaťa, ktorá zomrela dvakrát

Väčšina návštevníkov vyráža na nádherný barokový cintorín Recoleta, aby si obzreli hrob Evy Perónovej. Len kúsok od nej smerom na juh však leží ďalšia zaujímavá krypta. Tá patrí Rufine Cambaceresovej, dievčaťu, ktorá zomrela dvakrát.

Natronové jazero

Navštív Natronové jazero v dobe párenia plameniakov a nájdeš ich v obliehaní vtákov, ktorých ružové perie kontrastuje s horami v pozadí. Nejedná sa však o žiadny raj na zemi. Jazero má pH 10.5 (11.6 je hodnota čpavku). Je teda dostatočne žieravé na to, aby ti popálilo kožu.

Ostrov bábik

Ako sa budeš na gondole po jazere Teshuilo blížiť k ostrovu La Isla de las Muñecas, uvidíš na jeho pobreží dva obrovské plyšové medvede. Za nimi sa nachádza hlavné lákadlo ostrova: stovky zaprášených bábik pribitých ku stromom, zavesených na drôtoch, alebo pripevnené na rozpadajúcej sa stene dreveného prístrešku.

Jazero Nyos

Jazero Nyos spôsobilo smrť 1700 ľudí, hoci sa v ňom nikto neutopil. Nikto z nich dokonca ani nebol vo vode, zomreli vo svojich domovoch, vzdialených až 24 kilometrov od ich brehov, a mnohí akurát spali.