Mütterovo múzeum
Múzeum pomenované po doktorovi Thomasovi Dent Mütterovi, ktorý inštitúcii v roku 1858 daroval svoju zbierku lekárskych pomôcok, vystavuje kolekciu ľudských lebiek, časti tiel a anatomické modely určené k výučbe budúcich lekárov.
Stúpa v Phnom Penh
Hrôzy, ktoré sa odohrali na mieste Choeung Ek, sú nepredstaviteľné. Medzi rokmi 1975 – 1975 tu členovia kambodžskej komunistickej strany Červení Khméri povraždili na 17 000 mužov, žien a detí.
Severný cintorín v Manile
Najväčší cintorín v Manile je preplnený mŕtvymi i živými. Každý deň na tomto 54 hektárov veľkom cintorín sa koná medzi 70 a 80 pohrebov. Mŕtvych je tu pochovaných asi milión, navyše tu však žije ďalších asi 10 000 celkom živých osôb.
Kričiace tváre
Peter Camani prišiel so zaujímavým návrhom ako naložiť s ľudskými zostatkami. Na svojej internetovej stránke píše: “Prečo sa uspokojiť s odpočinkom v stiesnenom hrobe na predmestí, keď máš možnosť stať sa pôsobivou súčasťou krajiny?”
Múzeum smrti
Návšteva expozície Museum of Death začína testom. Na stene pri pokladni visí fotka, na ktorej je zachytenej kus cesty posiata časťami ľudského tela po autonehode. Pokiaľ sa vám z obrázku robí nevoľno, táto výstava nebude nič pre teba.
Peklo pri chráme Wang Saen Suk
V chráme Wang Saen Suk je to samá krv. Rinie sa z úst prebodnutých, z tela muža rozrezaného na dva kusy a z brucha ženy, ktorej dieťa z nej práve vytrhávajú.
Strom malomocných
Kľudnú scénu u baobabu v národnom parku Liwonde narušuje malá, ručne písana ceduľka, na ktorej sa píše: “Hrob tých, ktorí v minulosti trpeli leprou.”
Pohrebné ceremónie v Tana Toraja
Pre asi 650 000 členov etnika Torajanov, žijúceho na juhu ostrova Sulawesi, neznamená smrť náhle ukončenie života, ale proces s mnohými frázami, ktorý začína s posledným vydýchnutím zomrelého a končí o niekoľko rokov neskôr pohrebom.
Váránasí: najsvätejšie mesto Indie
Váránasí, staršie Banáras (starobylé mesto Káši, jeho význam je “naplnený božím svetlom”) bolo postavené v Indii, v štáte Uttarpradéš, na brehu rieky Ganga a od samého začiatku bolo pútnickým mestom. Meno dostalo po dvoch menších riečkach, Várune a Asi, ktoré bližšie určujú jeho polohu. Je to sakrálne stredisko hinduistického náboženstva a zároveň veľmi stará osada:…
Mumifikačné laboratórium Gottfrieda Knocheho
Medzi zeleňou v okolí rieky San José de Galipán stojí betónové mauzoleum, ktoré bolo kedysi plné múmií.
Nekronohavice
Niektorí by možno povedali, že exhumovať telo zomrelého kamaráta, stiahnuť ho od pása dole z kože a tú potom nosiť ako legíny je nehumánne. Takí ľudia ale nevedia o tradícii nekronohavíc, ktoré svojmu nositeľovi prinášajú šťastie a bohatstvo.
Monument Kaspara Hausera
V tichej ulici mestečka Ansbach stoja dve sochy zobrazujúce rovnakú osobu, jedna ako malého chlapca a druhá ako mladého muža. Jedná sa o sochy tajomného Kaspara Hausera. Podivný a neobjasnený príbeh začal jedného májového odpoludnia roku 1928. kedy sa Kaspar ako dieťa potácal po uliciach Norimbergu.
Tlejúce telo Reného de Chalona
Kostol Saint-Étienne v meste Bar-le-Duc zdobí socha tlejúceho tela. Z kostry muža visia cáry rozkladajúceho sa svalstva a kože a holá lebka sa pozerá smerom ku zdvihnutej levej ruke, ktorá kedysi zvierala vysušené srdce Reného de Chalona, princa z 19. storočia, ktorého socha znázorňuje. Srdce je nezvestné najskôr už od dôb Francúzskej revolúcie.
