Skip to content
Lekárske múzeum

Mütterovo múzeum

Múzeum pomenované po doktorovi Thomasovi Dent Mütterovi, ktorý inštitúcii v roku 1858 daroval svoju zbierku lekárskych pomôcok, vystavuje kolekciu ľudských lebiek, časti tiel a anatomické modely určené k výučbe budúcich lekárov.

Pamätník Phnom Penh Stupa

Stúpa v Phnom Penh

Hrôzy, ktoré sa odohrali na mieste Choeung Ek, sú nepredstaviteľné. Medzi rokmi 1975 – 1975 tu členovia kambodžskej komunistickej strany Červení Khméri povraždili na 17 000 mužov, žien a detí.

Severný cintorín v Manile

Najväčší cintorín v Manile je preplnený mŕtvymi i živými. Každý deň na tomto 54 hektárov veľkom cintorín sa koná medzi 70 a 80 pohrebov. Mŕtvych je tu pochovaných asi milión, navyše tu však žije ďalších asi 10 000 celkom živých osôb.

Kričiace tváre

Kričiace tváre

Peter Camani prišiel so zaujímavým návrhom ako naložiť s ľudskými zostatkami. Na svojej internetovej stránke píše: “Prečo sa uspokojiť s odpočinkom v stiesnenom hrobe na predmestí, keď máš možnosť stať sa pôsobivou súčasťou krajiny?”

Múzeum smrti

Múzeum smrti

Návšteva expozície Museum of Death začína testom. Na stene pri pokladni visí fotka, na ktorej je zachytenej kus cesty posiata časťami ľudského tela po autonehode. Pokiaľ sa vám z obrázku robí nevoľno, táto výstava nebude nič pre teba.

Cintorín Highgate

Highgate je jedným z najslávnejších cintorínov v Londýne. Otvorený bol roku 1839.

Peklo pri chráme Wang Saen Suk

V chráme Wang Saen Suk je to samá krv. Rinie sa z úst prebodnutých, z tela muža rozrezaného na dva kusy a z brucha ženy, ktorej dieťa z nej práve vytrhávajú.

Strom malomocných

Strom malomocných

Kľudnú scénu u baobabu v národnom parku Liwonde narušuje malá, ručne písana ceduľka, na ktorej sa píše: “Hrob tých, ktorí v minulosti trpeli leprou.”

Pohrebné ceremónie v Tana Toraja

Pre asi 650 000 členov etnika Torajanov, žijúceho na juhu ostrova Sulawesi, neznamená smrť náhle ukončenie života, ale proces s mnohými frázami, ktorý začína s posledným vydýchnutím zomrelého a končí o niekoľko rokov neskôr pohrebom.

Váránasí: najsvätejšie mesto Indie

Váránasí, staršie Banáras (starobylé mesto Káši, jeho význam je “naplnený božím svetlom”) bolo postavené v Indii, v štáte Uttarpradéš, na brehu rieky Ganga a od samého začiatku bolo pútnickým mestom. Meno dostalo po dvoch menších riečkach, Várune a Asi, ktoré bližšie určujú jeho polohu. Je to sakrálne stredisko hinduistického náboženstva a zároveň veľmi stará osada:…

Mausoleum of Dr. Knoche

Mumifikačné laboratórium Gottfrieda Knocheho

Medzi zeleňou v okolí rieky San José de Galipán stojí betónové mauzoleum, ktoré bolo kedysi plné múmií.

Nekronohavice

Niektorí by možno povedali, že exhumovať telo zomrelého kamaráta, stiahnuť ho od pása dole z kože a tú potom nosiť ako legíny je nehumánne. Takí ľudia ale nevedia o tradícii nekronohavíc, ktoré svojmu nositeľovi prinášajú šťastie a bohatstvo.

Monument Kaspara Hausera

V tichej ulici mestečka Ansbach stoja dve sochy zobrazujúce rovnakú osobu, jedna ako malého chlapca a druhá ako mladého muža. Jedná sa o sochy tajomného Kaspara Hausera. Podivný a neobjasnený príbeh začal jedného májového odpoludnia roku 1928. kedy sa Kaspar ako dieťa potácal po uliciach Norimbergu.

Tlejúce telo Reného de Chalona

Kostol Saint-Étienne v meste Bar-le-Duc zdobí socha tlejúceho tela. Z kostry muža visia cáry rozkladajúceho sa svalstva a kože a holá lebka sa pozerá smerom ku zdvihnutej levej ruke, ktorá kedysi zvierala vysušené srdce Reného de Chalona, princa z 19. storočia, ktorého socha znázorňuje. Srdce je nezvestné najskôr už od dôb Francúzskej revolúcie.

Museé Fragonard

V tomto múzeu tancujú ľudské plody írske tance spoločne s desaťnohou ovcou, zatiaľ čo celej scéne prihliada apokalyptický jazdec stiahnutý z kože.

Hrob dievčaťa, ktorá zomrela dvakrát

Väčšina návštevníkov vyráža na nádherný barokový cintorín Recoleta, aby si obzreli hrob Evy Perónovej. Len kúsok od nej smerom na juh však leží ďalšia zaujímavá krypta. Tá patrí Rufine Cambaceresovej, dievčaťu, ktorá zomrela dvakrát.