Veľmi veľa ľudí si mýli Devínske jazero s rybníkom v Devínskej Novej Vsi, pričom sa jedná o dve odlišné miesta. V Devínskej Novej Vsi sa nenachádza žiadne jazero, ale rybník. A Devínske Jazero je štvrť Bratislavy, aj keď mnoho Bratislavčanov možno ešte o nej nepočulo. A možno aj preto nevedia objaviť farmu tesne za Bratislavou, ktorá ponúka neskutočne sladké a veľké čučoriedky.
Devínske jazero sa nachádza hneď za Devínskou Novou Vsou pri rieke Morava. Vedú sem dve cesty. Jedna zo Stupavy a druhá z Devínskej Novej Vsi, kde práve musíš správne odbočiť pri vyššie spomenutom rybníku. Teraz, keď nemôžme prekračovať hranice, je možno tá práva chvíľa na krátky výlet a spoznať aj toto zákutie Bratislavy.
O Devínskom jazere sme písali už v minulosti. Teraz ti prinášame tzv. “foto cestu”, ako nezablúdiť a trafiť priamo na čučoriedkovú farmu z Devínskej Novej Vsi. Vlastne cesta je úplne jednoduchá, nemáš kde zablúdiť, len musíš správne odbočiť.
Foto cesta do Berry Farm
Cestu začíname v blízkosti “Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku” s tým, že centrum mesta (príp. aj Devín máme za chrbtom). Múzeum sa nachádza v blízkosti infocentra a cesty na cyklomost cez Moravu do Rakúska.
Toto je hlavný ťah cesty cez starú Devínsku Novú Ves. Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku je tá biela budova napravo. Pokračuješ len rovno po hlavnej ceste Kým nedôjdeš ku kržovatke. Doprava je hlavná cesta: Istrijská a doľava tiež Istrijská. Dáš sa na tu vľavo. Mal by si mať po ľavej strane rybník. Len pár metrov ďalej je navigačná tabuľa na Devínske jazero. Vpravo máš odbočku do slepej ulice. Keď už správne odbočil, už nezablúdiš. Len pokračuješ stále rovno. Pred sebou máš družstvo v ktorom sa nachádza aj včelárstvo Dedinský Ak nepôjdeš príliš rýchlo, za družstvom popri ceste sa nachádza aj Pamätník Slovanského pohrebiska z obdobia Samovej ríše. Pohrebisko bolo objavené v roku 1926 A stále rovno… Po ľavej strane máš Devínske alúvium Moravy. čo je chránený areál. Prejdeš popod železnicu smerujúcu do Marchegu a stále pokračuješ po ceste. Za železničným podjazdom de facto začína štvrť Devínske jazero. Stále si v Bratislave. Vidieť aj nejaké obydlia. Žiadna mestská doprava sem nechodí. Nachádza sa tu iba železničná stanica, ale ani vlaky tu často nezastavujú. V Devínskom jazere sú predovšetkým rekreačné chaty a záhrady, ale pár obyvateľov tu má aj trvalý pobyt. Na konci Devínskeho jazera a aj Bratislavy nájdeš bufet U Starého Bicykla. Daj si pozor na zvýšený pohyb detí, cyklistov a parkujúcich áut. Ešte necelé dva kilometre stále rovno a budeš v cieli Už si mimo územia Bratislavy a cesta aj podľa toho vyzerá. Keď dôjdeš ku križovatke si už v cieli. Informačné tabule ťa navigujú odbočiť vpravo. Rovno 5km sa už nachádza Zohor. Hneď za priecestím sa nachádza Berry Farm (Čučoriedková farma)
Súhrn celej trasy
Objednaj si už teraz čučoriedky
Berry Farm sa stáva za svoju krátku existenciu už veľmi vyťaženou farmou. A na svoju úrodu si v sezóne aj náležite počkáš. Ak sa nevieš dočkať čerstvých čučoriedok, stačí si na ich webovej stránke urobiť objednávku a akonáhle bude tvoje požadované množstvo k dispozícii, ozvú sa ti.
Aj tento rok sa očakáva veľmi bohatá úroda Čočoruedky už odkvitli. Za mesiac by už mala byť prvá úroda.
Prečítaj si ďalšie články
Jarné prázdniny v Niš: časť tretia
Po ceste lietadlom späť do Bratislavy sme začuli rozhovor, že v Niš nie je čo robiť a že keby sa v blízkosti nedalo lyžovať nevedia čo by tu robili. No opak je pravdou. Možností je neúrekom.
Opakovaná návšteva hradu Červený kameň
Jeden z najkrajších hradov v okolí Bratislavy je nepochybne hrad Červený kameň nachádzajúci sa len pár kilometrov od známeho lyžiarskeho strediska Zochova chata. Určite tu už každý raz bol v rámci školského výletu alebo rodinnej vychádzky. Ale je dôvod sa sem určite vrátiť.
Kam na raňajky v Košiciach?
Jednou z najkrajších uličiek centra mesta Košice, ktoré sme objavili, je určite Hrnčiarska ulica. Je to druhá rovnobežná ulica s Hlavnou ulicou smerom na železničnú stanicu. Mesto sa ju snaží prezentovať ako uličku remesiel.
Po stopách povodne z roku 1850
Mnohí si ešte pamätajú záplavy Bratislavy v júni 2013, kde bol nameraný rekord výšky hladiny 1034cm, pričom priemer je na úrovni 300cm. Prvý stupeň povodňovej aktivity vyhlasujú pri výške 650cm, druhý stupeň pri 750cm a tretí pri 850cm. Podobné záplavy atakujúce 1000cm hladinu boli ešte v auguste 2002 (991cm).
Nezabudni o tom povedať aj ostatným
Chýba ti niečo v článku?
Môžeš nám napísať a opýtať sa. My túto informáciu dodatočne doplníme aj do článku.