| | 11. marca 2019

Vytúžené Gruzínsko

Po mesiaci príprav a ladenia programu sme boli pripravení vyraziť do Sakartvelo, čo je iný názov pre Gruzínsko. Našu cestu sme začali už o jeden deň skôr.

Ubytovanie pri letisku Schwechat

Náš odlet je naplánovaný na 06:05, čo znamená byť na letisku už okolo 04:00. Určite si sám vieš zrátať kedy je potrebné pri presune z Bratislavy vstávať. Našťastie chodia z autobusovej stanice Mlynské Nivy aj nočné linky Slovak Lines. Pre určitú časť skupiny je tento čas neakceptovateľný a volíme ubytovanie v blízkosti letiska s príchodom o deň skôr.

Množstvo hotelov v úplnej blízkosti letiska je za premrštenú cenu. Nakoniec volíme 3 hviezdičkový LifeHotel Vienna Airport, kde sa vieš ubytovať približne za 30,- € / osoba / noc. Hotel zabezpečuje aj pravidelný transfer z hotela na letisko v pravidelných intervaloch za 25,- € za izbu. Nám žiaden navrhovaný čas nevyhovoval a slovensky hovoriaci personál nám zabezpečil extra taxi pre dve izby za vyššie spomenutú sumu.

Stretnutie na letisku

Druhá časť skupiny volila lacnejšiu, ale o to náročnejšiu alternatívu. Vstávanie približne o 02:00 nad ránom, presun na autobusovú stanicu Mlynské Nivy a dopravu na letisko autobusom Slovak Lines s odchodom o 03:00 z Bratislavy.

Celá naša 11 členná skupina sa hromadne stretáva na Swechate v termináli 1A, kde odovzdávame našu podpalubnú batožinu. To, že sme si kúpili letenky rok pred odletom, tak vďaka zmenám v batožine u leteckej spoločnosti WizzAir, sme mali takúto úplne zadarmo. To sa nám veľmi hodilo, pretože sme naspäť chceli doviezť minimálne gruzínsky koňak.

Po odbavení batožinu, smerujú naše kroky cez bezpečnostnú kontrolu, pasovú kontrolu až k odletovej bráne. Vďaka skorej rannej hodine, všetko prebieha bez akéhokoľvek zdržania. Letisko je ešte poloprázdne. Dokonca sú zavreté ešte všetky bufety s občerstvením. Poniektoré otvárajú až o 05:00 a dostávame sa k našej pravidelnej rannej dávke kofeínu.

Cestovanie v čase

Autobusom sa prepravíme po letištnej dráhe až k nášmu lietadlu. Na prekvapenie nás čaká prémiové lietadlo Airbus A321-231 (HA-LTD) spoločnosti WizzAir s neprehliadnuteľnou značkou 100. Je to totiž sté lietadlo tejto spoločnosti uvedené do prevádzky koncom mája 2018.

V cieľovej destinácii je o 3 hodiny viac a tak máme pocit, že cestujeme dvojnásobnou rýchlosťou. V gruzínskom Kutaisi pristávame veľmi tvrdo s cvaknutím zubov až v poobedňajších hodinách.

Víta nás zatiahnutá obloha s možnosťou veľmi výdatnej prehánky. Prebehneme znova pasovou kontrolou, dostaneme do zbierky pečiatky do pasu, vyzdvihneme batožinu a ideme vybrať miestnu menu.

V Gruzínsku sa používajú lari a kurz je 3 GEL za 1,- €. Nie je to presný kurz, ale rozdiel je úplne minimálny. Už dávno neriešime výmenu v zmenárni v hotovosti. S kartou od TatraBanka si môžeš z bankomatu kdekoľvek na svete vyzdvihnúť hotovosť s poplatkom 2,- €. Preto odporúčame, aby si si naraz vybral viac.

Veľmi lacná doprava

Nech cestuješ v rámci Gruzínska kamkoľvek, doprava je tu veľmi lacná. Cenu si môžeš aj zjednať. Akonáhle totiž opustíš letisko, vrhnú sa na teba dopravcovia. Odvoz nájdeš do akéhokoľvek kúta Gruzínska a cenu môžeš zjednávať. Zjednať sa dá až na 1 GEL za 10km. Ak budeš šikovný možno aj menej.

V Gruzínsku budeš márne hľadať nejaký oficiálny cestovný poriadok autobusov. Jedine narazíš asi na Georgian Bus, ktorý funguje najmä pri preprave medzi Tbilisi a Kutasi či doprave z letiska. Dopravu ti opíšeme v niektorej budúcej časti.

My sme sa potrebovali čo najskôr presunúť do 250km vzdialeného hlavného mesta Tbilisi, kvôli programu na nasledujúci deň. Na náhodu sme nič nenechali a s už zakúpenými lístkami z pohodlia domova pre celú skupinu nastupujeme do pristaveného autobusu. Nemusíš sa ani obávať ak by lietadlo meškalo, lístky si kupuješ naviazané na prílet lietadla a autobus tak čaká na cestujúcich.

Dokonca nerátaj ani s rýchlymi presunmi. Diaľnice tu takmer vôbec neexistujú a presuny môžu trvať niekedy veľmi dlho. My absolvujeme 250km dlhú cestu s jednou 15-minútovou prestávkou za necelé 4 hodiny. Trochu to zamrzí, že odlet bol o 06:00 ráno a v Tbilisi sme až o 17:00 miestneho času.

Pre dnes už v cieli

Autobus má konečnú zástavku v centre mesta na Puškinovom námestí. Našim cieľom je nájsť objednané ubytovanie a využiť zostávajúci čas na rýchlu prehliadku mesta. Ubytovanie v Hoteli Bon Voyage je len 1km od námestia a v tesnej blízkosti miesta, kde nás na druhý deň majú vyzdvihnúť. Ubytovanie nás stojí pre celú 11-člennú skupinu len 95,- €. Aj cena zodpovedá kvalite. Izby jednoduché a trochu nevykúrené. Predsa je mimo sezóny. Dokonca v jednej izbe je vo väčšom množstve zazimovaný hmyz, ktoré vyženieme pomocou zapaľovača a deodorantu.

Večer nechceme tráviť na hoteli a chceme si minimálne pozrieť neprehliadnuteľnú dominantu mesta: Most mieru a vrhnúť sa konečne na gruzínsku kuchyňu.

Veľmi drahé ale aj lacné podniky

Tak ako všade vo svete, platí aj tu. Podniky určené pre turistov na hlavných ťahoch sú neskutočne predražené a také mimo, kde sedí množstvo domácich je veľmi cenovo prijateľné.

To sme zistili aj my. Prvá zástavka v Tbilisi bola totiž v kaviarni, ktorá prislúcha k 5-hviezdičkovému hotelu siete Marriott. Účet za kávy a chachu bol vyšší ako neskôr kompletná večera. Ale túto informáciu sme zistili až doma. Tejto sieti patrí aj nádherný hotel v Kazbegi, kde sa určite niekedy v budúcnosti zastavíme.

V tomto hoteli s nádherným výhľadom stojí noc na osobu približne $ 150, čo je na pomery Gruzínska celkom veľa.

Dobrý čuch na super reštauráciu

Nejako extra sme nehľadali miestnu reštauráciu, ale mali sme šťastie a natrafili na Machakhela – Samikitno. Aj keď zvonka vyzerá ako kombinácia vývarovne a fast food, tak nemôžme ľutovať. Ďalšie priestory sú schované v suteréne podniku.

Akonáhle sme prišli v hojnom počte nebol problém o miesto a okamžite sa nás ujali. Naobjednali sme si toho dostatočne. Vo veľkej rýchlosti sme mali priebežne všetko na stole v ešte väčších porciách. Tu sme jedli asi najlepšie Chačapuri za celý pobyt. Ako prvý krát ochutnáš Chačapuri, garantujeme ti, že ho budeš chcieť jesť každý deň.

Gruzínska kuchyňa je veľmi bohatá a pestrá. Kto je vegetarián, alebo chce chudnúť radšej nech zostane doma :). Jedlá sú tu takmer ako naše, ale ako sme spomenuli vyššie veľmi veľké a cítiť už aj vplyv Ázie so svojim korením. Neboj sa ochutnať všetko čo ti príde pod ruku, nič nie je vyslovene zlé alebo nechutné, ani žiadna divoká kombinácia. Pri niektorých veciach treba vedieť ako ich jesť, ale obsluha ti s ochotou vždy poradí. Náš prvý večer sa niesol v znamení “obžerstva”. Nie všetko jedlo sa nám podarilo odfotiť, ale aspoň nejaká ochutnávka. Jedla bude dostatok v ďalších častiach.

A celkový účet za komplet večeru pre 11 ľudí? 183.75 GEL! Niečo neskutočné.

Krátka prehliadka mesta

Hlavné mesto Tbilisi, je iba našou krátkou zástavkou pred ďalším dobrodružstvom po Gruzínsku. Preto sme ani nemali definovaný žiadny konkrétny cieľ. Obzrieme si most Slobody, zablúdime do vedľajších uličiek, polovička skupiny sa nám stratí, nakúpime Churchkhela a ideme späť na naše ubytovanie.

Do srdca Kaukazu!

Do Tbilisi sme sa presunuli z jednoduchého dôvodu. V Natakhtari, pár kilometrov severne od mesta, sa nachádza maličké letisko z ktorého sa uskutočňujú vnútroštátne lety za veľmi prijateľné ceny. Letenky sme si ešte zabezpečili z pohodlia domova.

V cene letenky máme zabezpečený aj transfer na letisko z Tbilisi. Stačí byť v určenej hodine pri soche bicykla. Nikto poriadne neskontroluje či sú letenky platné a vezieme sa 40 minút na letisko s maršrutkou. Letisko je celkom luxusné pripominajúce skôr nejakú súkromnú firmu. Okrem nás, ako cestujúcich a dvoch ľudí, nikto iný sa na letisku nenachádza. Všade ticho. Dokonca ani vedľajšia kaviareň s bazénom je úplne prázdna a zavretá.

Asi 20 minút pred plánovaným odletom prichádza pilot lietadla s ďalším personálom a začínajú zisťovať aktuálne počasie. Totiž pri týchto lietadlách je nutná priama viditeľnosť a v prípade zlého počasia sa neletí a vrátia ti peniaze. V Natakhtari je viditeľnosť dobrá, a keď sme si pozreli aktuálne počasie v našom cieli: Mestia, tak to vyzerá tiež dobre. Nevieme, kam personál všade telefonuje, ale už sme nedočkaví a začíname sa tešiť kedy vyrazíme.

Poleteli sme nakoniec? To sa dočítaš v ďalšej časti. Tí, čo sledovali naše osobné profily na Facebook-u, tak už vedia čo bolo ďalej.

Zaujal ťa článok? Ohodnoť nás, prosím!

Strata časuUšlo toPrečítal somVýborne!Super! Ešte ďalší prosím. (16 votes, average: 5,00 out of 5)
Loading...

Pomôž nám a zdieľaj článok

Chýba ti niečo v článku?

Môžeš nám napísať a opýtať sa.  My túto informáciu dodatočne doplníme aj do článku.