Skip to content

Výlet na Záhorie: Skryté zákutia popri Morave

CK Knirsch 8. júna 2020

Územie na sever od Bratislavy popri Morave nie je turisticky veľmi vyhľadávané, aj keď má čo ponúknuť. Informácii na internete o tomto je území veľmi málo a pri tom sú tu jedinečné miesta pre ideálny celodenný výlet. Cez weekend je tu naozaj minimum ľudí a áut na cestách by si spočítal na rukách. Možno sa inšpiruješ.

Prvé zastavenie: Čučoriedková farma BerryFarm

Už doobeda vyrážame z Devínskej Novej Vsi k našej prvej zástavke. Už niekoľko krát sme dávali tip na čučoriedkovú farmu ukrytú v lužných lesoch za štvrťou Devínske jazero. To už ideme po pamäti skontrolovať stav čučoriedok. Na čučoriedkovú farmu môžeš dôjsť po pohodlnejšej ceste zo Stupavy, ale pre nás je zaujímavejšia cesta práve z Devínskej Novej Vsi. Po ceste, ak sa ti pošťastí, môžeš zbadať na poliach stáda srniek či zastaviť sa na malé občerstvenie u Starého bicykla.

Na čučoriedkovej farme si môžeš zas dokúpiť okrem čerstvých čučoriedok, ak už sú (ideálne bude, keď si ich objednáš vopred), aj sladké čučoriedkové víno alebo šťavu z čučoriedok.

Čučoriedkova farma
Čučoriedky dozrejú už približne za dva týždne

Ak si dobre všimneš, hneď naproti BerryFarm, cez koľajnice občas parkuje viac luxusných áut. Vždy nás zaujímalo, čo tam ľudia hľadajú. Google mapy a ani mapy na iných stránkach nám neprezradili, čo je to za objekt. Budovy boli síce zakreslené, ale väčšinou je mapa prekrytá červenými čiarami, ako pri vojenských lesoch pri Studienke. Až na stránkach katastra sme zistili, že sa jedná o objekt Slovenskej informačnej služby, kde na dverách pri vstupe do areálu obohnaného betónovým múrom, je nápis: POZOR, ŠTÁTNA HRANICA. Sami vieme, že štátna hranica s Rakúskom vedie stredom rieky Morava a od tej sme vzdialení dobrého ½ kilometra.

Druhé zastavenie: Najzápadnejší bod na Slovensku

Vedel si, že len kúsok za Bratislavou leží najzápadnejšia obec na Slovensku? Tou obcou je Záhorská Ves. Cesta z predchádzajúceho bodu vyžaduje trochu viac trpezlivosti a zručnosti, aby si po prejazde nemusel navštíviť autoservis. Cesta nie je vôbec frekventovaná a ani navigácie ťa nebudú touto cestou navigovať a radšej zvolia obchádzkovú trasu cez Stupavu. Rozbitý asfalt má jamy, že by si v nich aj úplne zapadol , a občas sa aj úplne stratí. Ale neboj sa, cestu a smer nestratíš.

Prekvapenie sa koná, tesne pred križovatkou na Vysokú pri Morave. Zrazu sa pred nami objaví obrovská skládka odpadu. Vôbec sme netušili, že sa v týchto končinách nachádza. Našťastie sa jedná o legálnu skládku patriacu firme FCC Slovensko, s.r.o. Tá tu spracúva priemyselný odpad, ale aj komunálny z okolitých obcí. Dokonca ponúka aj exkurzie na triediacu linku, takže pouvažujeme do budúcnosti, či nejakú si nezorganizujeme. Môže to byť zaujímavá skúsenosť.

Recyklačné stredisko v Zohore
Všimni si aj “kvalitu” cesty

Najzápadnejší bod Slovenska sa nachádza priamo v Záhorskej Vsi neďaleko hraničného prechodu do Rakúska. I odtiaľto sa môžeš dostať napr. do Viedne. V obci nevedie žiaden most cez Moravu. Rieku prekročíš pomocou spoplatnenej kompy za symbolické dve eurá. V lete, keď je nízky stav rieky, tak ju môžeš aj prebrodiť. Vody je tu tak po kolená.

Približne 100m južne od kompy sa nachádza najzápadnejší bod na Slovensku. K bodu je vyšliapaná cestička cez trávu. Bohužiaľ v cieli nič neinformuje o tom, že si na najzápadnejšom bode, aj keď po správnosti ten bod je uprostred rieky. Bude ti k tomu musieť postačovať pohľad na mapu.

Tretie zastavenie: Rozhľadňa Kostolište

Medzi obcami Kostolište a Gajary, neďaleko Malaciek, pri mobilnom vysielači môžeš zbadať starú oceľovú konštrukcia. Pôvodne vojenská rozhľadňa, je dnes už verejne prístupná. Ponúka síce pekné výhľady, ktoré nie sú ničím extra výnimočne. Najväčšou atrakciou je práve vystúp na ňu. Bude to určite slušná rozcvička. Musíš zdolať 3 úseky (každý po 10 metrov) po kovovom rebríku. Na každom medziposchodí si môžeš oddýchnuť na vyplnenej ploche. Posledný úsek pred vrcholom sa už pekne rozkýva aj v úplnom bezvetrí.

Určite neodporúčame úplne hore brať deti a osoby so strachom z výšok. Treba mať aj určitú fyzickú kondíciu. Jedná sa o kolmý výstup po rebríku. Našťastie práve pri medziposchodiach si to môžeš ešte rozmyslieť, či budeš pokračovať. Veža nebola stavaná pre verejné využitie, ale na vojenské účely.

Celkovo je veža dobre zabezpečená. Rebríky aj medziposchodia sú chránené zábradlím, takže z nich nevypadneš. Úplne na vrchole na vyhliadkovej plošine sa nachádzajú dve lavičky na oddych prekryté strieškou. Aj vrchné poschodie je chránené mrežou, cez ktoré sa dajú robiť nádherné fotky. Jedine na východnej časti je otvor, ktorý je od pása hore nechránený.

Ideálne aj kvôli rozkývanie rozhľadne, bude ideálne keď úplne hore budú maximálne 2 osoby (tak je to aj konštruované). Samozrejme záleží od celkovej hmotnosti osôb.

Štvrté zastavenie: Ropné polia Gajary

Vieš vôbec o tom, že aj u nás sa kedysi ťažila donedávna ropa už od roku 1914? Ako vedľajší produkt ťažby ropy sa u nás ťažil aj zemný plyn. Na svojom vrchole ťažby zemného plynu sa vyťažilo v roku 1959 1.3 mld. m³ za rok! Práve aktuálnym rokom by sa mala ukončiť celá ťažba, kvôli úplnému vyťaženiu nálezisk. Hovoríme o mieste, ktoré sa nachádza severozápadne od Gajár, hneď za dedinou.

Miesto je pohodlne dostupné aj autom, čo sme nevedeli vopred identifikovať podľa Google máp. Uprostred polí s obilovinami sa nachádza pár plynových sond, ktoré sa postupne identifikuje. Tie neboli našim cieľom, hľadáme tzv. kozlíky. To sú zariadenia na ťažbu ropy, ktoré sa ticho kolíšu a môžeš ich vidieť vo väčšine filmov, pretože sú fotogenické. Nakoniec posledný exemplár zbadáme v diaľke.

Mapy nám k navigácii vôbec nepomáhajú, tak skúšame tipovať, ktorá odbočka je tá správna. Trafili sme sa na prvý krát. Nejedná sa o žiadnu frekventovanú cestu, preto tu nie sú ani vyznačené žiadne zákazy, príkazy ani jednosmerky. Je to spoločná cesta, ako pre autá, tak pre cyklistov. Stretnúť tu oproti idúce auto je umenie. Našťastie je tu vidieť do diaľky, tak kvôli úzkej ceste, jeden musí počkať na rozšírenej ceste.

Pri zariadení určenému na ťažbu ropy, je dostatok priestoru na zaparkovanie aj niekoľkých áut. Sondy spolu s vrtmi nie sú už nijak strážené a čakajú na vyradenie a zlikvidovanie. Ešte pred troma rokmi tu bolo niekoľko “kozlíkov”, ale dnes tu už je len jediný. Ak si chceš toto ťažobné zariadenie pozrieť na vlastné oči, mal by si sa poponáhľať. Je možné, že budúci rok už bude zlikvidované. Nájdeš ho na súradniciach: 48.474166, 16.909902.

Dnes sú už ložiská úplne vyťažené. Našiel sa pre ne úplne iný účel. Podzemné priestory slúžia na uskladnenie plynu dovedeného na Slovensku a vytvorenie bezpečných zásob na horšie obdobia v prípade výpadku.

Piate zastavenie: Levanduľa zo Záhoria

Už niekoľko rokov sme chceli navštíviť Levanduľové pole v rekreačnej oblasti Rudava. Vieme, že kvety ešte nie sú úplne rozkvitnuté, ale konečne sa nachádzame v relatívnej blízkosti pre návštevu. Z ropných polí nám navigácia ukazuje návrat najprv do dediny Gajary. Nechceme ísť rovnakou trasou tak skúšame ísť cez miesta, ktoré nie sú zakreslené v mapách, aj keď úzka asfaltová cesta sa tu nachádza. Vyzerá to tak, že by sme mohli vyjsť priamo v rekreačnej oblasti. Po ceste míňame nekonečné polia obilia a vôbec nikde nikoho. Dokonca objavujeme aj opustené nádherne jazero ktoré v mapách ani nie je ani zakreslené. Byť trochu teplejšie, okamžite parkujeme a kúpeme sa. Možno snáď niekedy v budúcnosti.

Do rekreačnej oblasti Rudava, dochádzame popri riečke Rudava. Pole s levanduľou nachádzame popri ceste. Najprv sme hľadali obrovské lány levandule, ale nachádzame len maličké políčko o veľkosti jedného hektára. Vopred sme vedeli, že návšteva je možná iba keď sa organizuje deň otvorených dverí a samozberu. Po ostatné dni sa treba objednať za účelom fotografovania (20,- € / hod.). Chceli sme iba nahliadnúť, a netušili sme, aké budeme mať šťastie.

Levanduľa na Záhorí

Keďže levanduľa ešte nie je v plnom kvete, tak okrem jedného zaparkovaného auta sa tu žiadny návštevníci nenachádzali. V areáli sa nachádzalo zopár brigádnikov, ktorí pripravovali priestor na sezónu, ktorá čoskoro začne. Hneď pri vchode sa nachádza malý stojan s výrobkami z levandule. Napriek tomu, že sa nikoho nič nepýtame, posielajú nás ďalej, že sa môžme ísť pozrieť na pole, čo s nadšením vítame. Aspoň v štádiu rozkvitania kvetov vidíme, za čo sú ľudia dať 20,- €. Len za to, aby si mohli dať fotku na Instagram, či inú sociálnu sieť :).

Levanduľa na ostrove Hvar
A takáto je levanduľa na ostrove Hvar. V nej sa aj stratíš!

Pole je celkovo malé, skôr natiahnuté do dĺžky, ale keď šikovne zvolíš sklon a smerovanie, vyzerá to tak, že sa tu nachádzajú nekonečné lány levandule, kam oko dohliadne. Ani kríky nie sú nijak extra vysoké, tak maximálne po kolená. My sme očakávali niečo také, ako keď pred pár rokmi sme navštívili ostrov Hvar. Tam je levanduľa všade. Či už na poliach, alebo divo rastúca. A vysoká tak, že sa v nej aj stratíš. Napriek tomu nás návšteva potešila. Vôňa levandule je už intenzívna a keď úplne rozkvitne, bude to raj pre fotografov.

Šieste zastavenie: Trojmedzie SK-CZ-AT

Pri ceste k nášmu hlavnému dnešnému cieľu sa zastavujeme ešte vo Veľkých Levároch. Tu si chceme v podnikovej predajni, pri hlavnej ceste zakúpiť nejakú tu špargľu prípadne ak budú, tak aj nejaké jahody. Prichádzame neskoro. Predaj špargle pre tento rok bol ukončený pred pár dňami!

Predaj špargle

Odbáčame preto smerom na Moravský Svätý Ján k hraničnému prechodu. Chceme dosiahnúť ďalšie trojmedzie. Tentoraz Slovensko – Česká Republika a Rakúsko. To sa nachádza na sútoku riek Morava a Dyje. Tak, ako pri predchádzajúcich bodoch, aj tu nám navigácia zlyháva. Vôbec nejde vyčítať či miesta sú dostupné autom. Ideme teda naslepo s tým, že tesne pred hraničným mostom cez rieku Morava by sa malo dať zaparkovať a odtiaľ tie 2 kilometre prejdeme peši.

Už po odbočení z hlavnej cesty smerom k hraničnému prechodu míňame niekoľko odbočiek. Niektoré sú na pohľad nezjazdné, a niektoré sú označené značkou zákaz vjazdu. Predposledná odbočka, tesne pri objetke “Piesočná – škola v prírode” je maličká tabuľka informujúca o ceste k trojmedziu. Nenachádza sa tu žiaden zákaz vjazdu a ani iná značka. Navyše cesta je “celkom” slušná. Tá by nás mala doviezť bližšie k nášmu cieľu. Nejedná sa o nijak širokú cestu. Je tak maximálne pre jedno auto.

Cesta k trojmedziu

Práve na tomto úzkom úseku stretávame v protismere hliadkujúce auto Polície. S malou dušičkou pokračujeme vopred, keďže nám dávajú na úzkej ceste prednosť a pri nich je asi možnosť obídenia. Vôbec netušíme či sme porušili nejaký predpis a sem sa nesmie jazdiť mimo povolenia. Keď sa dostaneme na ich úroveň, len pozdravíme a poďakujeme za trpezlivosť. Odkývajú a pokračujú vo svojej jazde. Paráda. Nič neporušujeme. Za pár metrov odstavujeme auto pri ceste v blízkosti ľahkého opevnenia LVI/353/A-120 z roku 1938.

Bunker
Keď zbadáš nasledovné opevnenie pri ceste, zaparkuj. Si už na správnej odbočke.

Z tohto miesta je to už len približne 600 metrov k trojmedziu SK-CZ-AT. Aj keď je tu vyjazdená hlinená cesta, na tento terén si už radšej osobným autom netrúfame. Vôbec nikoho v slnečné sobotné popoludnie tu nie je. Asi sa nejedná o nejako extra navštevované miesto. Dokonca vidíme aj pobehujúce divoké zajace.

Na samotnom trojmedzí je len jeden cyklista. Na rakúskej strane sú opustené chatky s vytiahnutými rybárskymi sieťami a na českej strane je najrušnejšie. Asi tak dve rodiny s deťmi. Tiež ideálne miesto na oddych. Nikde nikoho, kľud, ticho, pohoda. Uvažujeme, že z tohto sútoku dvoch riek by bol aj ideálny niekoľkodňový splav. K sútoku Dunaja s Moravou pod Devínom je to po rieke 69 kilometrov.

Sútok riek vytvára prirodzenú hranicu troch štátov: Českej republiky, Rakúska a Slovenska. Česká republika je presne na tom ostrovčeku medzi po prúde medzi riekami Dyje a Morava. Presný trojbod je síce logicky uprostred sútoku, ale na českej strane nájdeš trojhraničný kameň dostupný po súši.

Tak, ako na trojmedzí SK-HU-AT, ani tu neočakávaj žiadne bufety či iné možnosti občerstvenia. To čo si nedonesieš so sebou, nemáš. Dokonca sa tu nenachádza ani žiaden prístrešok. Len jeden stôl s dvoma lavicami a ohnisko, ktoré asi legálne veľmi nie je. Ideálne tak na rýchle opečenie špekačky, keď si urobíš výlet s rodinou s cieľom tu dlhšie pobudnúť.

Zaujímavosťou je len bronzová socha, ktorá je rekonštrukciou pôvodnej ukradnutej verzie. Tú ukradli niekedy v decembri 2009. Od augusta 2015 sa tu nachádza inovovaná verzia s špeciálne upraveného železa chránená bezpečnostným systémom. Jedná sa o posledné sochárske zastavenie zo série Kristkova podyjská glypotéka. Toto dielo 10. zastavení (11. miesto je utajené) prechádza troma štátmi a už podľa popisu vyzerá zaujímavo. Dávame si ho do niektorých z budúcich plánov tipov na výlet.

Siedme a posledné zastavenie: Slovenská Sahara alias Šranecké piesky

Práve trojmedzie malo byť posledným finálnym cieľom výletu po zaujímavých miestach Záhoria. Keďže máme ešte niečo cez 3 hodiny do zotmenia, máme v zálohe ešte jedno miesto, ktoré sa stáva populárnym, ale veľa ľudí ešte o ňom nepočulo, a aj keď počulo, netuší kde sa nachádza. Jedná sa o saharské územie na Slovensku o rozlohe takmer 1000 hektárov. Síce sa jedná o miernu zachádzku, ale vždy keď je príležitosť, určite stoji za návštevu.

Šranecké piesky sa nachádzajú ešte stále na Záhorí vo vojenských lesoch medzi obcami Plavecký Mikuláš a Lakšárska Nová Ves. Je to ideálne miesto najmä ak chceš poriadne vyvenčiť psov alebo deti. Jedno veľké pieskovisko so širokými možnosťami využitia s úplným minimom ľudí.

Vyzuj sa, kľudne sa poprechádzaj rozhorúčeným pieskom, postav hrad z piesku (vodu nájdeš v schovaných jazierkach), zakrič si z plných pľúc, alebo len tak nájdi svoje miesto a môžeš sa opaľovať. Ak nebudeš chcieť, nikto ťa tu nenájde. Podrobnejšie o Šraneckých pieskoch sme písali už v minulosti.

Objav aj ty zákutia Záhoria

Záhorie ponúka množstvo ďalších skrytých miest, ale je obtiažné ich nájsť, keďže sa o nich veľmi nepíše. Treba trpezlivo prechádzať mapu a hľadať. Možno na niečo natrafíš aj ty. Ak by si chcel absolvovať rovnakú trasu, alebo podobnú, ponúkame ti mapu celej našej trasy so štartom neďeleko Cyklomostu Slobody v Devínskej Novej Vsi, ktorá sa dá zvládnuť pohodlne za jeden deň v kľudnom tempe.

Prečítaj si ďalšie články

Tour de Romania 2016 (2.diel): Korvínsky hrad je najkrajší v Rumunsku

Ráno sa prebúdzame do krásneho slnečného dňa uprostred tichého kempu v maďarskom Szegede. Onedlho sa to mení príchodom prvých návštevníkov, zapĺňajúcich areál pri bazénoch. Vyberáme sa na rannú kávu a raňajky do blízkeho bufetu. Tu nám mimo ponuky pripravujú raňajky v podobe praženice a palaciniek.

Popod Devínsku kobylu: Výlet pre každého

Sandberg je významným miestom na svetovej úrovni. Určite si o ňom už niekedy počul a možno si ho ešte nestihol navštíviť. Keď budeš pokračovať ďalej po modrej turistickej značke necelých 15 minút, narazíš na ďalšie schované zákutia o ktorých mnohí ani netušia že sa nachádzajú v ich blízkosti.

Výhľad z Kamzíka: Bratislava ako na dlani

Televízna veža Kamzík na Kolibe predstavuje neoddeliteľnú súčasť Bratislavy ktorú už vidieť z diaľky. Už pri ceste domov po diaľnici vždy vyhliadame túto stavbu. Len čo ju vidíme, vieme, že za chvíľu sme doma. Po viac ako 5 rokoch sme sa rozhodli znova navštíviť túto dominantu Bratislavy. Hlavne sme boli zvedaví či poskytované služby, ceny…

Tri tripy v jednom – divoké vody Balkánu – 16.-26. júl 2014

Keď túžite uletieť z reality, môžete si šlahnúť joint. Ešte jednoduchšie je to pomocou zopár drinkov. Alebo sa môžete vybrať s Tomášom na Balkan-Trip. Na divokú vodu. trip za hranice predvídateľnosti trip na hranici skutočného rizika trip, na ktorý sa nedá zabudnúť Motto: Aj tak je všetko ináč (múdry rabín na smrteľnej posteli)

Nezabudni o tom povedať aj ostatným

Chýba ti niečo v článku?

Môžeš nám napísať a opýtať sa.  My túto informáciu dodatočne doplníme aj do článku.

Náš Instagram