Tento lacný hotel musíme využiť a tak dávame aj raňajky v podobe omeliet v rôznych kombináciách (bez ničoho, so šunkou, so syrom,…) s kávou k tomu. Podávajú neskutočne veľké porcie, ktoré máme problém zjesť a na osobu si za to vypýtajú po prepočte 1.4,- €! Nestíhame sa čudovať a radi by sme tu pobudli ešte pár dní ale čakajú nás ďalšie zaujímavosti a hlavne musíme dohnať zmeškaný predchádzajúci deň.

5. den Rumunsko
Výdatné a lacné raňajky

V Sighişoara už musíme nechať presúvadlo na platenom parkovisku. Smerujeme okamžite k miestnemu orloju a vo vnútri trochu pripomína bratislavskú Michalskú vežu. Na každom poschodí smerujúce na hornú vyhliadku je vždy nejaká expozícia. História nás ani tak nezaujala, ako na ďalšom poschodí expozícia lekárskych pomôcok na operovanie, ošetrovanie zubov či,… no to radšej nebudem rozoberať. I v predstavách to je trochu nechutné. Máme možnosť nahliadnuť cez presklenenú vitrínu na samotný mechanizmus orloja, či vidieť ostatné schované figuríny, ktoré sa v pravidelných intervaloch striedajú. Samotná vyhliadka je proste len vyhliadkou na centrum mesta. Ale dokázali to aspoň obzvláštniť, že na drevenom zábradli máte mosadzné doštičky s vygravírovaným mestom, vzdialenosťou a smerom. Jednoduchý nápad, ako takéto klasické miesto obzvláštniť.

4. den Rumunsko
Clock tower alias orloj
4. den Rumunsko
Detail orloja
4. den Rumunsko
Výhľad na mesto
4. den Rumunsko
Už vieme ktorým smerom sa máme vybrať

Obed ideme dať do rodného domu Draculu. Áno, z rodného domu Draculu je reštaurácia. Okrem samotného menu, a výzdoby nie je ničím výnimočná. Iba na priečelí domu o tejto informácii je jedná pamätná tabuľa. No napriek tomu reštaurácia je neustále plná turistov a to i samotné námestie medzi orlojom a rodným domom. Toho využívajú tu aj rôzny umelci a predajcovia suvenírov. Radšej prcháme preč. Pred nami je totiž atrakcia, od ktorej nevieme čo očakávať. Smerujeme do oblasti, kde sa ťažila vo veľkom v Transylvánii soľ. Soľ sa tu prirodzene vyskytuje aj na samotnom povrchu. Veľkej popularite sa tu tešia kúpaliska a prírodné vodné plochy. Voda je tu tiež slaná. Dnes ale túto aktivitu nemáme na pláne. Chceme navštíviť blízku už nepoužívanú soľnú baňu (Salina Praid).

4. den Rumunsko
Jeden z mnohých “umelcov”

4. den Rumunsko
Rodný dom Draculu
4. den Rumunsko
“Krvavé” palacinky

Rumuni sú národ vynaliezavý a zo všetkého dokážu urobiť atrakciu. Z bývalej bane urobili kompletné podzemné mesto. Za pár leu si zakúpite lístok a nastúpite do autobusu. Aj keď vchod do bane je pár metrov od pokladne, zdanie klame. Len čo sa autobus pohne smerom dovnútra, vezie vás dole kopcom niekoľko minút. Sám som to nestopoval, ale je to to dostatočne ďaleko a hlboko aby ste to prešli peši. Po vystúpení z autobusu poslušne čakáme pokiaľ odíde autobus pre návštevníkov ktorí sa chcú dostať na slnečné svetlo a otvárajú sa pred nami drevené dvere. Za nimi je dlhé drevené schodište smerom dole na ktorého koniec ani nevidíme. Keď už na ten koniec dôjdeme, sú tam dvere, za ktorými je ďalšie schodište 🙂 Po takomto klesaní, do hĺbky 120m pod zemou sa nakoniec ocitáme ako v inom svete. Neskutočne obrovské priestory, ktoré si ani vo sne neviete predstaviť a v ňom postavené všetko možné pre návštevníkov. Dokonca tu máte aj plný mobilný signál operátora či bezplatné WiFi! Čo sa týka atrakcií, nájdete ich tu neúrekom. Veľké lezecké centrum pre všetky vekové kategórie, skákacie hrady, preliezky, hojdačky,…. I pre dospelých sa tu nájde zábava. V jednom kúte týchto priestorov nájdete múzeum, obchody, bary a kto chce, môže sa zas na inom konci zas pomodliť v kostole. Čo sme si všimli, domáci si sem idú zahrať ping-pong, bedminton, učia sa tu jazdiť na skateboarde, pomedzi to tu deti prebehávajú na kolobežkách, iní piknikujú pri stoloch, či sledujú filmy na notebookoch. Dokonca aj pracujúci ľudia sú tu. Toto sa nedá len tak jednoducho opísať, to treba zažiť. Nevýhodou je, že strácate pojem o čase kvôli chýbajúcemu slnečnému svitu a teplote, ktorá je stabilných cca 12°C. Teplota sa približne hodinu dá vydržať len tak v letnom oblečení (kraťasy a tielko).

5. den Rumunsko
Langoše v Rumunsku majú na každom rohu a tesne pod 1,-€. A sú opodstatne lepšie ako tie naše.
5. den Rumunsko
Do bane jedine autobusom
5. den Rumunsko
Schody do pekla. Nevidieť vôbec až na koniec
5. den Rumunsko
Prvé čo sme zbadali pri vstupe do podzemných priestorov

Po určitom čase pozeráme na hodinky, nevieme ani ako a ubehli 3 hodiny. Nachádzame smerovky na exit a znova ostávame prekvapení. Po vyšliapaní sám neviem koľkatích xy schodov objavujeme ďalšie priestory čisto reštauračného charakteru. Normálne reštaurácie, fast foody a vinárne a to stále sme v bani. Nenechávame sa zlákať a pokračujeme šliapaním ďalej smerom na autobus. Vonku už dostávame znova dávku slnečného svetla a okamžite zhadzujeme teplé zvršky. 17°C rozdiel teploty je dosť.

5. den Rumunsko
Obrovské lanové centrum v troch úrovniach
5. den Rumunsko
Chcete sa pomodliť? Žiaden problém!
5. den Rumunsko
Priestory sú za každým rohom obrovské
5. den Rumunsko
Priestoru na relax je dostatok
5. den Rumunsko
Dokonca aj zalietať si môžete…. 🙂
5. den Rumunsko
Pohľad na centrálnu prevádzkáreň s kinom, kaviarňou, obchodmi,…
5. den Rumunsko
Pohľad od šoféra autobusu smerom von z bane

Ubytovanie tentoraz máme cca 10km od tejto soľnej bane a aj keď sa neponáhľame, pani domáca nám vola na mobil a chce vedieť len pre informáciu kedy približne dorazíme. S rezervou radšej hovoríme o 21:00 a to nám ešte aj ten krátky 10km úsek pripravil prekvapenie. Tesne pred cieľom v susednej dedine vidíme veľký pútač s tým, že akurát dnes sa koná prvý palacinkový festival. Síce sme najedení do prasknutia ešte z večere, zastavujeme i tak. Miesto na palacinku sa vždy nejako nájde a o takomto festivale sme ešte nepočuli.

5. den Rumunsko
Takýto pútač nás donútil zabrzdiť ešte pred cieľom
5. den Rumunsko
Vystúpenie maďarských humoristov
5. den Rumunsko
Jedna rozumie, a my ostatní sa tvárime že im rozumieme tiež

Už z diaľky počujeme nejaký koncert a vydávame sa za zvukom. Na pódiu badáme dvoch “tajtrlíkov” poskakujúcich bez hudobných nástrojov. Imitácia im šla dokonale. Po speve začali niečo vo veľkom kecať, a moja manželka ako jediná ovládajúca maďarčinu (v Rumunsku je druhým najpoužívanejším úradným jazykom maďarčina) vraví, že sú to komici. Ona sa síce jedina smeje s ďalším osadenstvom a my ostatok nerozumejúcich sa rehoceme na smejúcich :). No nie kvôli tomuto sme došli, ale kvôli palacinkám. Zisťujeme, že tento program už skončil a môžme si obzrieť víťazné diela. Našťastie u víťazov si môžeme dať víťazné palacinky a dlho si nemusíme vyberať a máme ich v rukách. Za akú cenu? Akú chcete. Je to na dobrovoľnom príspevku, ktorý vhodíte do pripravenej papierovej krabice. Najmladší si dáva ešte niekoľko palaciniek.

5. den Rumunsko
Víťazná palacinka
5. den Rumunsko
Ďalšie miesta
5. den Rumunsko
Ochutnávka víťazných palaciniek musela byť
5. den Rumunsko
Automat na meranie sily….

Nech nesklameme domácu, po doplnení našich žalúdkov, sa presunieme už do cieľovej dediny. Tu chvíľu blúdime, pretože žiadna navigácia nám nevedela presne ukázať ktorá adresa nášho ubytovania je tá správna. Nakoniec najsprávnejšie bolo to, čo sme na booking.com považovali za ilustračnú fotografiu.

5. den Rumunsko
Zábava s domácimi…

Samotní domáci, mladší ako naša posádka nám ukazuje kde máme zaparkovať a ešte za nami zaparkujú svoje auto, pre bezpečnosť, keby náhodou nám ho chceli ukradnúť. V tejto rodine platí naozaj heslo: náš zákaznik náš pán. Už na nás vidia, že sme unavení z presunov a automaticky nám z vlastných zásob ponúkajú pivo. Nepýtajú nič, ukážu izby, opýtajú či sme spokojní a formality môžme vyriešiť až pri odchode. Po chvíli prichádza zbytok rodiny v čele s 2 ročným Makom (Mako je meno). Manželka zas s nimi družne diskutuje maďarsky a my s radosťou dopíjame prvé pivo, pýtame si ďalšie a medzitým dostávame aj domáce pálené. Takto si sedíme až do neskorého večera a cítime sa ako doma a naozaj vítaní.

5. den Rumunsko
Nádherný záver dňa

Páčil sa ti článok?

Strata časuUšlo toPrečítal somVýborne!Super! Ešte ďalší prosím. (Ešte nikto neohodnotil, buď prvý)
Počítam...

CK Knirsch