Skip to content

Hagia Sofia

Kríž alebo polmesiac? Kostol alebo mešita? Voľakedy oboje, dnes ani jedno: v Istanbule, v jednom z najvýznamnejších islamských miest Turecka sa nachádzajúci najväčší kresťanský chrám Hagia Sofia (po turecky: Aja Sofia), vyhlásil Kemal Ataturk (turecký štátnik, zakladateľ moderného Turecka) roku 1934 – spoznajúc možnosť zblíženia kresťanského a tureckého náboženstva – za múzeum. Tým jeho náboženský charakter a funkciu úplne potlačil. Do dnešného dňa zohráva dôležitú úlohu ako historická pamiatka. To je príčinou, prečo turisti, ktorí navštívia Istanbul, na kupole nevidia ani kríž, ani polmesiac. Časť moslimov však nie je so súčasným stavom spokojná a žiada, aby sa Hagia Sofia znovu stala mešitou. Naposledy verejne vyhlásil túto svoju požiadavku v roku 2006 pri príležitosti návštevy Benedikta XVI. v Turecku a pred Hagiu Sofiu sa zišiel niekoľkotisícový dav, aby protestoval proti pápežovi.

História Hagia Sofia sa začala stavbou dvoch menších chrámov. Budovy stáli na mieste súčasnej katedrály, ale zničili ich. Takzvaný prvý chrám postavili medzi rokmi 326 až 360, v roku 404 pri bitke ortodoxných s kacírmi vyhorel. Počas panovania Theodosia II. ho znovu postavili a v roku 415 aj vysvätili. Druhý chrám zničili v roku 532: počas povstania Nika zhorel do tla.

Tretím chrámom je aj v súčasnosti stojaci Chrám svätej múdrosti; jeho stavbu začal a dokončil v tom čase v Konštantinopole iba za päť rokov – medzi rokmi 532 – 537 – cisár Justinián (527 – 565), najvýznamnejší panovník Východorímskej ríše. Stavebné prace, zhotovenie plánov a vedenie stavby sa viaže k menám dvoch vynikajúcich vedcov: tralleiského Anthemia a milétskeho Isidóra. Na stavbe katedrály pracovalo niekoľko tisíc robotníkov tak úspešne, že medzi januárom a augustom roku 534 sa už dostali do výšky prvého poschodia.

Tempo stavby sa neznížilo ani v nasledujúcich rokoch: v roku 537 dokončili katedrálu a ešte v tom istom roku, 27. decembra, ju patriarcha Menas vysvätil. Súdobý historik Prokópios vo svojom diele O budovách píše o hotovej Hagia Sofia toto: “… Chrám sa stal prekrásnou pozoruhodnosťou, udivuje tých, čo ho vidia. Dvíha sa do nebeských výšav a ako zakotvená loď máva ostatným budovám, súc vyššia ako ostatné časti mesta. A hoci k nemu patrí, je jeho klenotom a hrdí sa tým, že odtiaľ vidieť mesto kol-dokola.” (preklad: katarína Borosová)

Ale v roku 557 sa stala katastrofa. Následkom silného zemetrasenia sa zrútila kupola katedrály. Vďaka šikovnej práci odborníkov ju veľmi rýchlo postavili znova tak, že jej konštrukciu zároveň posilnili. Napriek tomu počas ďalších storočí v nej väčšie či menšie zemetrasenia narobili škody, ale našťastie sa vždy podarilo budovu podľa pôvodných plánov obnoviť.

Rok 1204 bol medzníkom v histórii katedrály. Počas IV. križiackej výpravy latinski rytieri – na popud Benátok – obsadili starovekú Byzanciu, ktorá bola ich obchodným rivalom, a vytvorili Latinské cisárstvo; ich strediskom sa stal Konštantinopol. Hagiu Sofiu prerobili na kostol s rímskokatolíckou liturgiou. Bohoslužby sa konali len v latinskom jazyku, grécke nepovolili. Byzantínci zvádzali pod vedením rodu Palaiologos mnoho desaťročí trvajúci boj s latinskými rytiermi, kým nakoniec v roku 1261 dobyli Konštantinopol naspäť. Od tých čias v Hagii Sofii patriarchovia slúžili svoje omše opäť v gréčtine.

V roku 1453 oveľa väčšia udalosť obrátila život v Konštantinopole hore nohami. Turecký sultán Mohamed II. po mnohoročnom obliehaní obsadil mesto a jeho najkrajší, najvýznamnejší chrám dal prerobiť na islamskú mešitu. Na štyri rohy budovy dal postaviť štyri minarety, vnútrajšok chrámu zdobiace mozaiky premaľovali, kríž, ktorý stál na vrchole kupoly takmer tisíc rokov, povalili, na jeho mesto postavili polmesiac, ktorý skoro pol tisícročia (do roku 1935) hlásal najväčšie víťazstvo islamského náboženstva.

Najkrajším klenotom Hagia Sofia, ktorá ma rozlohu 77 x 79 metrov, je jej 62 metrov vysoká kupola s priemerom 33 metrov. Podopreli ju obrovskými stĺpmi a tie pospájali oblúkmi. Problém postavenia okrúhlej kupoly na štvorcovú budovu vyriešili oblúkovými hniezdami trojuholníkového tvaru. Prokópios vo svojom už spomínanom diele opisuje ohromujúci dojem kupoly takto: “…Nad okrúhlym priestranstvom sa dvíha obrovská guľovitá kupola neopísateľnej krásy a tá je na budovu posadená tak, že sa zdá, akoby ani nebola postavená z pevného materiálu, ale akoby visela z neba na zlatej reťazi, aby zakryla priestor.” (preklad: Katarína Borosová)

Zo 40 oblúkových okien pod kupolou dopadá do vnútra katedrály prirodzené svetlo. V štyroch rohoch hlavnej lode sa nachádzajú štyri bočné lode s rovnakými rozmermi.

Kruhové štíty umiestnené pod kupolou sú pamiatkami islamských čias. Na nich – každý má priemer 7 metrov – nachádzame mená kalifov a citáty z Koránu. Steny chrámu sú vyzdobené mozaikami z kresťanského obdobia, zobrazujú Ježiša Krista, Pannu Máriu, svätého Jána Krstiteľa, slávnych panovníkov a svätých. Jednou z najvýznamnejších mozaík spomedzi nich je obraz Ježiša s Božou matkou a svätým Jánom Krstiteľom. Tureckí obyvatelia maľby a mozaiky zakryli novou omietkou, keďže islamské náboženstvo zakazuje každý spôsob zobrazenia živej bytosti. Menšiu časť čiastočne zničených malieb znovu odkryli v roku 1935 a reštaurovali ich. Zaujímavosťou chrámu Svätej múdrosti sú dva z Maďarska pochádzajúce bronzové svietniky, ktoré z budínskeho hradu ukradol a dal previezť do Hagia Sofia sultán Sulejman. Dnes stoja vedľa modlitebnej cely katedrály, tam, kam ich pôvodne dal postaviť sultán.

Zdroje

Sultan Ahmet, Ayasofya Meydanı No:1, 34122 Fatih/İstanbul, Turkey
41.008583,28.980175
Navštív web stránku
Stiahni si KML súbor
Turecko - Krátke info

Türkiye
Miestny názov: Türkiye
Hlavné mesto: Istanbul
Úradné jazyky: turečtina
Štátne zriadenie: prezidentská republika
Dátum vzniku: 29. október 1923
Rozloha: 783356 km²
Mena: turecká líra
Kód meny: TRY
Kurz (za 1 € dostaneš): 9.668 TRY
Medzinárodný kód krajiny: TUR/TR
Internetová doména: .tr
Predvoľba telefónneho čísla: +90

Blízke miesta do +/- 300km