Dusičnanové mestečka

Až do roku 1909 oplývalo Čile obrovskou zásobou vzácnej a drahej suroviny: dusičnanu sodného. Toto “biele zlato” (či “čilský liadok”) sa používalo pri výrobe hnojív a výbušnín. Surovina bola tak vzácna, že sa v roku 1879 rozpútala vojna o jeho zásoby medzi Čile, Peru a Bolíviou.

Na prelome tisícročí bol región na severe Čile plný baníckych mestečiek. Jednotlivé komunity tvorili pracovníci z Južnej Ameriky, Európy a Ázie. Slovami organizácie UNESCO bolo každé mestečko “odlišnou komunitou s vlastným jazykom, štruktúrou, zvykmi a umením.”

Všetko sa však zmenilo v roku 1909, kedy nemeckí vedci Fritz Haber a Carl Bosch prišli na spôsob, ako biele zlato vyrobiť chemickou cestou. Objav bol pre čilské mestečká katastrofou a v 60. rokoch už boli všetky celkom opustené. Dnes v nehostinnej púšti Atacama stoja len ich hrdzavé trosky.