India: 11. deň – Seychelly v nedeľu = Katastrofa!

Ďalšie kruté a hádam už posledné vstávanie v nekresťanskú hodinu. O 5:20 odlet medzinárodného letu a tak už o 02:30 zas vstávam. Už sa neobávam, že nezoženiem odvoz, aj keď ma zo začiatku za 100 rupií ma vôbec nechce zobrať.

Chce aspoň 120 ₹, no ja mu ukazujem peňaženku, že mám posledných 100 ₹ a odlietam už domov do Európy. Mám ešte nejaké mince nazvyš, ale to mu vysvetľujem, že si ich chcem zobrať domov ako suvenír. To mu nespomínam, že mám odložených ešte ďalších 180 ₹ v bankovkách, tiež ako suvenír. Nakoniec ma napriek tomu zoberie.

img_3436
Bombajské letisko je tiež veľké a nádherné, čo som nevidel keď som prilietal. Mám pocit, ako by som mal odlietať nejakou vesmírnou loďou na inú planétu a nie obyčajným lietadlom.

Od vstupu na letisko máte pocit, ako by ste išli niekam na úrad vlády, takmer na každom kroku Vás kontrolujú a okrem toho, že letenka musí byť dva krát opečiatkovaná, tak aj batožina, že prešla kontrolou.

img_3443
Ešte za tmy sa odliepame od zeme a smerujeme na Seychelly. Ako prvé, ihneď začnú podávať raňajky znova so vstupným formulárom na opustenie letiska v cieli. Našťastie už viem ako to chodí na danom letisku, okamžite sa ponáhľam na správnu prepážku k pasovej kontrole. Kým sa ostatok pasažierov zorientuje ja už opúšťam letisko. Nebyť tohto, strávim ešte ďalšie dve hodiny v rade.

img_3446

Všetko pripravené na spánok
Všetko pripravené na spánok
Podávajú sa raňajky
Podávajú sa raňajky
Potrebný formulár pre vstup na Seychelly
Potrebný formulár pre vstup na Seychelly

Kam s batožinou?

Poučený už spred týždňa, chcem si na letisku odložiť batožinu, aby som sa s ňou neťahal zbytočne celý deň. Aj tak toho veľa nepotrebujem, na tých pár hodín. Veľa informácii som nenašiel o tejto službe na tomto maličkom letisku. Jedine 3 roky starú informáciu, že za poplatok 10,- € sa to dá. Hľadám smerovú tabuľu a idem podľa nej. Navigácia zrazu končí a nikde nič. Pýtam sa personálu a posielajú ma naspäť. Zas nič. Pýtam sa policajtek pri kontrole batožiny a dostávam informáciu, že u nich sa to dá odložiť, stačí sa zapísať do knihy. A žiaden poplatok sa neplatí. Paráda. Na WC sa ešte prezlečiem, beriem so sebou iba to najnutnejšie a hurá do mesta nakúpiť posledné suveníry a potom na pláž.

img_3455
India sa mi naposledy pripomína chrámom na ostrove

Skapal pes

No byť na ostrove Mahé v nedeľu je na zaplakanie pre turistov. Všetko, ale že úplne všetko je pozatvárané. Všetky kaviarne, reštaurácie, obchody, služby zavreté. Ešteže tie autobusy chodia, aj keď nie všetky. Na to, že to je turistická destinácia, by som predpokladal, že aspoň reštaurácie a obchody so suvenírmi budú otvorené. Ale ani to nie. Mesto je ľudoprázdne. Narážam asi na 2 obchody čo sú otvorené, ale to sú také mini, keď domáci potrebujú niečo dokúpiť. Teraz len dúfať, že suveníry dokúpim pred odletom na letisku.

img_3456
Ľudoprázdne centrum mesta

Beau Vallon Beach

Podľa informácii na internete si to teraz mierim na že vraj najkrajšiu pláž na ostrove Mahé. Táto sa nachádza v severnej časti ostrova. Pri predchádzajúcej návšteve som obehal južnú časť. Autobusom z mesta som tu približne za 15 minút. Celá pláž je obklopená luxusnými rezortami, ale so vstupom cez vrátnicu nemám problém prejsť, aj keď na mňa strážnici v oblekoch divne zazerajú. Vďaka za rozhodnutie štátu, že všetky pláže musia byť verejne dostupné. Ešte pred vstupom je výbeh korytnačiek.

img_3462
Nie sú to hocijaké korytnačky. Sú to korytnačky obrovské Geochelone gigantea, ktorých dĺžka panciera môže byť až 120cm, vážiť až 200kg a dožívajú sa vysokého veku, okolo 160 rokov. Sú tak druhou najväčšou suchozemskou korytnačkou na svete a patrí medzi najdlhšie žijúce tvory.

Samotná pláž nie je bohviečo. Na takéto veci ma veľmi neukecáte. Na pláži totiž dokážem približne ležať maximálne 2 hodiny. Navyše táto pláž nie je bohviečo. Osadenstvo pláže v prevažnej väčšine okupujú “silikónové barbie” so škaredými zbohatlíkmi a nemeckí rozkysnutí dôchodcovia. Domáci sú tu iba v roli obsluhy, učiteľov, masérov či tvorcov programov. Pláž sama o sebe je pekná, pretože sa o ňu starajú a každé ráno je upratovaná a zbavená odpadkov. To sa nedá povedať o ostatku plážach na ostrove, pri ktorých nie sú rezorty.

img_3471
Dlho sa tu ani nezdržujem, aj keď sú tu otvorené bary a reštaurácie. Káva tu stojí v prepočte až 7,- €!

img_3487
Drahá káva, ani bohviečo nebola…

Výlet do okolia

Po zvážení, čo ďalej na ostrove sa radšej vraciam späť do mesta odkiaľ vyrážam do národného parku na čajovú plantáž. Plaholčíme sa autobusom, ktorý má problém sa rozbehnúť na jednotke do kopca po veľmi úzkych serpentínach. Asi po ¾ hodinovej jazde končíme niekde uprostred nikoho. No samozrejme, mohol som si myslieť, zavreté! Aspoň po ceste som zbadal z okna autobusu na úpäti skaly vyhliadkový prístrešok. Odtiaľ by som mohol mať nádherný výhľad a byť nikým nerušený.

img_3489

img_3498
Panoráma z vyhliadky

img_3501

Aj tento rezort samozrejme zavretý! Proste nebol pri pláži
Aj tento rezort samozrejme zavretý! Proste nebol pri pláži

Žeby predsa tá pláž?

Po hodine nič nerobenia analyzujem svoje možnosti, čo tu na ostrove do odletu lietadla, ktoré letisko opúšťa až o 22:00. Možností nie je veľa, ale idem skúsiť reštauráciu “Les Dauphins Heureux / Pied dans L’eau” pri pláži v južnej časti ostrova, kúsok od letiska. Nakoniec aj tá bola zavretá. A ako naschvál, už sa ani kúpať nedalo. Dvihol sa vietor, slnko sa schovalo, vlny boli vyše 3 metrov vysoké a pláž pokrytá celá morskými chaluhami. No celé zlé. A ževraj Seychelly – sen mnohých ľudí na luxusnú dovolenku! Dávam aspoň hamburger v miestnom fast foode a zvyšné 4 hodiny prečkám na letisku pozeraním nejakého filmu na notebooku.

img_3510
Túto istú pláž som navštívil keď bola nádherná ako z katalógu

Vyhral som!

Vyzdvihujem si z úschovne batožinu a flákam sa po okolí. V letištnom bufete si kupujem niečo na občerstvenie a nestíham sa čudovať. Ja som vyhral Sprite zdarma. Však ani doma nikdy nič nevyhrám a tu si kúpim jednu plechovku a ihneď výhra. Vyzdvihujem si druhý Sprite do zásoby.

img_3511
Ešte si objednávam kávu a uľahnem si do najbližšieho trávniku a trávim čas sledovaním seriálov, ktoré som si pre istotu nahral na notebook presne pre takéto prípady. Dovnútra ani nejdem, lebo nemajú tam fajčiarsku miestnosť a von by som sa už nedostal.

Aj fontána pri letisku bola v nedeľu odstavená!
Aj fontána pri letisku bola v nedeľu odstavená!

Posledné nákupy a odlet

Po klasickej bezpečnostnej kontrole batožiny kontrolujem, či aspoň tu na letisku sú pootvárané obchody. Ešteže tak. Nakupujem posledné magnetky a čaj z citrónovej trávy, ktorý je že vraj vynikajúci. Najkvalitnejšie vanilkové lusky na svete v darčekovom balení radšej nekupujem. Už teraz mám problém narvať do batohu ďalších 8 magnetiek a nieto takéto darčekové balenie.
Mám i zálusk kúpiť najväčšie semeno zo všetkých rastlín na svete. Ale to už by som naozaj nemal kam dať. Toto semeno rastie na Lodoicea seychelskej a má veľkosť približne 30x20cm pri hmotnosti 17kg.

img_3518
img_3520
Na čas odlietame z letiska, kde štandard je ten istý ako opísaný v prvom diely. Okolo polnoci zaspávam, aby som zajtra vystúpil v Paríži.

img_3524

Páčil sa ti článok?

Strata časuUšlo toPrečítal somVýborne!Super! Ešte ďalší prosím. (Počet hlasov: 2 Priemer: 5,00 z celkových hlasovaní 5)
India: 11. deň – Seychelly v nedeľu = Katastrofa!
5
1
5
2
Počítam...

CK Knirsch