Skip to content

Neznáme atrakcie regiónu Hont

CK Knirsch 30. augusta 2020

Donedávna sme vôbec nepočuli o regióne Hont. V niektorých turistických sprievodcoch sa spomína ako Poiplie. V súčasnosti je slovenský Hont súčasťou Nitrianskeho a Banskobystrického kraja. A keďže dovolenkujeme v Santovke, kde okrem kúpaliska nič iné nie je, rozhodli sme sa viac preskúmať tento región. Môžeš sa nechať inšpirovať.

Skalné obydlia Brhlovce

Len 10km od Santovky sa nachádza obec Brhlovce ktoré schovávajú slovenský unikát a vzácny klenot Slovenska o ktorom tuší len veľmi málo ľudí. Ide o skalné obydlia vytesané do tufu.

Tuf (z talianskeho tufo) je usadená hornina vulkanického pôvodu, zložená z jemnozrnných sopečných vyvrhlín, hlavne sopečného popola, prachu prípadne pemzy, ktoré sa ukladali vo vrstvách v rozličnej vzdialenosti od sopiek na súši aj vodnom prostredí. Patrí medzi vulkanoklastické sedimenty.

Zdroj: wikipedia.org

Traduje sa, že prvé skalné obydlia vznikli už v 16. storočí, kedy slúžili ako úkryt pred nájazdmi Turkov. Oficiálne zdroje to nepotvrdili, ale prvá zmienka o Brhlovciach je z roku 1245. Čo je určite možné potvrdiť, že vznik skalných obydlí priamo súvisí s rozvojom kamenárstva v Brhlovciach. To nastalo v roku 1756, keď si richtár Kremnice, Anton Körmöndy, nechal od talianskych majstrov postaviť v Brhlovciach kaštieľ. Obyvatelia odpozorovali zručnosť obrábania kameňa od talianskych majstrov, a tak začali v Brhlovciach vznikať kamenárske dielne a ťažba kameňa. Skalné obydlia vznikli na miestach, kde sa kameň vyťažil. Dá sa povedať, že Brhlovce sú bývalý kameňolom.

Smerové tabule ťa zavedú priamo až k skalným obydliam, ktoré sú uprostred medzi bývalými Dolnými a Hornými Brhlovcami. Pár metrov od rázcestia začína tzv. ulička “Šurda”. Kľudne si prejdi celú ulicu a nahliadni do opustených skalných obydlí, ktoré sú prístupne zadarmo. Platený je iba vstup do jedného dvora, ktoré je ako vysunutá expozícia Tekovského múzea.

Niektoré skalné obydlia sa ešte rekonštruujú a ostatné sú zrekonštruované a udržiavané v ktorých ľudia bežne natrvalo bývajú. Ak aj odstúpiš ďalej od ulice, aby si nahliadol do dvorov, zistíš, že niektorí obyvatelia si v skale vybudovali plnohodnotnú garáž pre poľnohospodárske stroje.

Najviac zachovaný dvor, ktorý je zároveň múzeom je dostupný v hlavnej sezóne (apríl – október) od 09:00 do 16:00 za naozaj symbolický poplatok. Dospelí zaplatia 1,- € a deti a študenti o polovicu menej. Obydlia navštív v akomkoľvek počasí, naši predkovia vedeli budovať svoje príbytky. Vďaka hrubým múrom je vo vnútri v lete príjemný chládok a v chladných počasiach zas teplo. Dvor v múzeu pozostáva z celoročnej a letnej kuchyne, komôr a ďalších obytných a hospodárskych priestorov. Za zmienku stojí vyhliadková terasa na podlaží, odkiaľ máš nádherný výhľad na celé hospodárstvo. Už len si vychutnať šálku kávy, ale za tou si musíš prejsť cez ulicu do tzv. “Nový Dvor”. Neuveríš, ale v týchto pôvodných obydliach sa bývalo až po 50. roky 20. storočia. Napríklad v usadlosti, kde je teraz múzeum žila rodina Ladislava Homoľu do roku 1988. V tomto stave je aj múzeum zachované.

Kaviareň Nový Dvor

V rovnakej uličke, ako sa nachádzajú aj skalné obydlia sa nachádza malá útulná kaviareň. Tá patrí OZ Nový Dvor. Majiteľom je milý charizmatický pán Miro Sedlák, ktorý sa stará so svojím občianskym združením o záchranu ďalších domov. Prispeješ už len tým, že si tu dáš kávu, alebo domácu limonádu. Môžeš si aj niečo kúpiť z kvalitných remeselných výrobkov, alebo len tak prispieť. Určite sa zastav. Budeš prekvapený.

Brhlovce
Interiér kaviarne OZ Nový Dvor

Vodný Mlyn Bohunice

Vyrážame zo Santovky do Banskej Štiavnice. Navigácia nás vedie cez Žemberovce, Bohunice, Štiavnické Bane až do cieľa. Nie je to nijak frekventovaná cesta, veľa áut tu nejazdí a tak si užívame trasu. Pri pomalej vyhliadkovej jazde nás zaujmú informačné tabule upozorňujúce na vodný mlyn v Bohuniciach. Mlyn sa nachádza asi 2km za dedinou, kde vôbec žiadne auto neparkuje. A sme jedinými a prvými návštevníkmi toho dňa. A to sa pomaly blíži už čas obeda. Za malú zástavku to stojí.

Bohunice
Sme tak unesení z tohto miesta, že vznikla iba táto jediná fotka 😉 Normálne sme zabudli fotiť.

Vodný mlyn v Bohuniciach je jedným zo 407 mlynov, ktoré sa ešte koncom 19. storočia nachádzali v Levickom regióne. Len v Bohuniciach ich existovalo šesť, ale tie postupne zanikli. Posledným majiteľom bol Pavol Turčan, ktorý získal mlyn od svojho otca v roku 1935. Tri roky nato dal doňho zaviesť elektrinu a zmodernizoval mlecie zariadenie, ktoré si nechal doviezť z Budapešti. Elektromotor, ako poistku, Turčan za 12 rokov ani raz nepoužil. Na pohon vraj vždy stačila voda. Počas druhej svetovej vojny bol mlyn značne poškodený, ale majiteľ ho napriek tomu obnovil. Bohužiaľ v roku 1950 bol mlyn znárodnený a nadobro zapečatený. Nesmel mlieť ani pre svoju potrebu. Pavol Turčan v ňom žil až do roku 1976, kým ho nepredal Tekovskému múzeu.

Mlyn je unikátny tým, že ide o osadené obrovské mlynské koleso na vrchný pohon, pretože rieka mala veľmi malú vodnosť. Koleso je tak veľké, že tesári ho museli vyrábať a osádzať priamo v domci. Voda bola privedená náhonom z potoka Sikenica, kde bola postavená prepadová hať zrubovej konštrukcie.

Otváracia doba a vstupné je zhodné so skalnými obydliami v Brhlovciach.

Krištáľový kameňolom

Do Banskej Štiavnice vždy nejako zablúdime, len už pomaly nemáme veľmi čo objavovať. Na veľké prekvapenie nachádzame na mapách úžasnú atrakciu. Exkurzia ostrého kameňolomu, kde stále prebieha ťažba spolu s možnosťou hľadania krištáľov. A tie čo nájdeš, si môžeš vziať aj domov. Na svojich webových stránkach ručia za to, že každý určite nejaký nájde. Majú evidované geologické zásoby o hmotnosti 5 000 000 000 kg. Ideme do toho.

Geoclub Banská štiavnica

Krištáľový kameňolom Geoclub Banská Štiavnica, ako znie oficiálny názov, uskutočňuje prehliadky 2x denne (o 10:00 a 14:00) počas letných školských prázdnin. Nemusíš sa vopred nijako objednávať, stačí len pár minút pred uvedenými hodinami sa dostaviť do areálu, ktorý sa nachádza severne kúsok za Banskou Štiavnicou – 100 metrov za odbočkou na Žarnovicu.

Nezabudni si zobrať pevnú obuv a dostatok tekutín. Predsa sa budeš nachádzať v kameňolome, kde je obrovské množstvo skál a naozaj veľmi teplo.

Prehliadka s výkladom začína hneď v areáli na terase, kde máš nádherný výhľad na kalváriu. Vedel si že, kopec na ktorom je kalvária je pozostatkom dávnej vyhasnutej malej sopky? Táto maličká “sopka” je pozostatkom Štiavnického stratovulkánu. Jeho kalderu (kotol) môžeš vidieť z kalvárie. Kedysi tento stratovulkán mal rozlohu neuveriteľných 2000 km² a výšku približne 4km. Okrem tejto zaujímavosti je povedaných ďalšie množstvo zaujímavosti, ktoré si bohužiaľ nepamätáme. Všetci sa tešíme, kedy pôjdeme hľadať poklady – kryštály.

Vrchol vyhasnutej sopky

Po ceste do kameňolomu je ešte jedná zástavka v bani, kde nám ukazujú proces dobývania, skladovanie výbušnín a spracovanie vyťaženej suroviny. V jaskyni sa dostávame iba na začiatok, kde je sklad trhavín (samozrejme atrapy), ale môžeš si dohodnúť aj individuálnu exkurziu do podzemných priestorov.

Hľadanie krištáľov

Na záver prehliadky sa presúvame na takmer úplný koniec kameňolomu, kde inak prebieha ťažba a aj odpaly. Nepustia ťa do celého kameňolomu, ale iba na určité úseky. A aj tak, každý by chcel ísť na najvyššie podlažie, kde sa momentálne nachádzame a odkiaľ je nádherný výhľad. Uvidíš tu celý kameňolom so 7 poschodiami, kde každé poschodie delí 10 až 15 metrová výška.

Sprievodca najlepšie vie, kde boli dutiny s krištáľmi a kde prebehol odpal. S radosťou ti tieto miesta ukáže. Berieme si kovové hrabličky a lopatky a začíname hľadať ako malé mravce. Ideálne je, ak si so sebou ešte zoberieš aj geologické kladivko, ak ním disponuješ. Len kvôli tejto návšteve sa ho neoplatí kupovať.

Hľadá naozaj každý. Okrem detí sa nakoniec do procesu hľadania zapája každý. Rodičia a aj dôchodcovia, ktorých tu pár je. Po približne 10 minútach už vieš čo máš hľadať do červena sfarbenej zemi medzi kameňmi kvarcitu, ktorý sa tu ťaží. Kvarcit je zložený prakticky z čistého kremeňa, preto je veľmi veľká šanca že tu nájdeš aj číre krištáľy. Veľkosti nad 10cm nie sú výnimočné a vzorky z tohto kameňolomu patria jednoznačne k najkrajším na Slovensku.

Poklad

Na samotné hľadanie krištáľov máš približne asi hodinu. A čas ti ubehne naozaj rýchlo. Najradšej by tu človek strávil aj pol dňa, lebo ho to poháňa nájsť ešte väčší a krajší krištáľ. Nakoniec odchádzame so slušnou kôpkou a necháme sa až doma prekvapiť čo sme našli, keď kamienky umyjeme. Sprievodca nás z kameňolomu musí doslova vyháňať. Celý program trval niečo málo cez 2 hodiny a každý odchádza s úsmevom na tvári.

Vraciame sa späť na štart, kde zaplatíme vstupné a ešte si prehliadneme vitríny s exponátmi, ktoré sa našli v blízkom okolí Banskej Štiavnice. A že sú naozaj zaujímave.

Na toaletách na rýchlo oplachujeme zopár kúskov, ktoré sa nám zdajú najhodnotnejšie. Naše úlovky sa nám odhaľujú v plnej kráse. Tento kameňolom sme určite nenavštívili posledný krát.

Cukrkandel Patisserie

Pri prechádzke Banskou Štiavnicou na hornom konci Námestia svätej Trojice nám udrie do nosov veľmi sladká a príjemná vôňa domácich zákuskov a koláčov. Pátrame, kde je ten správny zdroj vône a objavujeme novo otvorenú cukráreň Cukrkandel Patisserie, ktorý podľa aktivity na sociálnych sieťach otvorili svoju prevádzku len začiatkom augusta 2020.

Do cukrárne mierime aj preto, že majú nádhernú vyvýšenú terasu schovanú medzi domami v tieni, kde sa dá ukryť pred pečúcim horúcim slnkom. Ten pravý skvost objavujeme, až keď vojdeme do interiéru cukrárne. Obrovské nádherné priestory, kde dizajnér mal asi voľnú ruku. Tvoj pohľad určite padne na luster, ktorý dominuje celému priestoru.

Ešte krajší interiér sa nachádza na poschodí. Presklenený výhľad na poschodí až po podlahu ti poskytuje nádherný pohľad na celú cukráreň. Keď vychádzaš na poschodie, možno budeš mať aj šancu nazrieť do kuchyne. Tu naozaj vidíme, že všetky zákusky sa tu vyrábajú od základu, a žiadne polotovary nemajú v tejto kuchyni priestor. Preto si nájde každý tu svoje. S tečúcou slinou v kútiku úst odtiaľto neodíde nikto. Vybrané zákusky sú tu k dispozícii aj pre veganov, celiatikov, bezlaktózové,… Ponuka zatiaľ nie je stále a vždy záleží čo v kuchyni upečú a ako rýchlo to vypredajú.

Počas našej návštevy tu bolo absolútne minimum ľudí. Vlastne vo vnútri okrem obsluhy sa v obrovskom priestore nachádzali len ďalší traja hostia. Asi túto cukráreň neobjavili ani domáci. Skús dať tejto cukrárni pri najbližšej návšteve Banskej Štiavnice šancu.

Divná pani

Túto kaviareň asi už netreba ani predstavovať. Však už existuje od roku 2007. Za svoju dobu si vybudovala neoficiálne ocenenie ako najkrajšia kaviareň na Slovensku. Čo je aj pravda. Odvtedy, čo sme ju objavili v roku 2014, tak pri každej príležitosti (či už blízka vzdialenosť na dovolenke, alebo prechádzame popri Banskej Štiavnici) sa tu musíme zastaviť. Ako sa stáva populárnou, je problém tu nájsť miesto na kľudnú šálku kávy. Preto si radšej rezervujeme na večer stôl.

Na prekvapenie v dohodnutý čas zíva kaviareň prázdnotou. Najprv si myslíme, že zavierajú. Nakoniec sme asi vystihli “hluché” okno. Cez pracovný týždeň podvečer asi nikoho netiahne do kaviarne. Aspoň ju máme komplet sami pre seba a náležite si to užívame. Sa nám páči, že navrhnutý domáci útulný interiér sa za tie roky nezmenil. Jediný rozdiel badáme, že menu už nie je v roztrhanej papierovej brožúre, ale čašníčka nám doručila tablet, kde to je všetko prehľadné. K dokonalosti chýba už len to, aby sme si mohli na tablete vyklikať objednávku.

Stále platí aj to, čo na prvý pohľad nie je zrejmé. Si s deťmi, alebo sa nudíš? Neboj sa od obsluhy si vypýtať karty, alebo nejakú spoločenskú hru. Ak ti je zima, aj deku ti donesú. Schovaj sa do zašívarne (maličká útulná miestnosť v rohu kaviarne) a zober si z poličky akúkoľvek knihu a začítaj sa do nej. Ani nevieš ako rýchlo ti tu ubehne čas. Najmä na jeseň a v zime, keď je vonku “hnusné” počasie a zima.

Andezitové kamenné more

V Krištáľovom kameňolome sme dostali tip, kde v okolí by sme mohli nájsť ešte zaujímavé kúsky, napríklad pyrit. Jeden z tipov bolo Andezitové kamenné more pri Novej Bani. A keďže sme mali toto miesto poznačené aj v našich mapách ako jeden z budúcich možných cieľov je rozhodnuté.

Ako sme už spomenuli, Andezitové kamenné more sa nachádza neďaleko Novej Bani v obci Malá Lehota, uprostred pohoria sopečného pôvodu Pohronský Inovec. Je to taký malý zabudnutý ospalý kraj riedko osídlený. Nájdeš tu najmä rozptýlené obydlia (doslova kopanice). Ideálne miesto pre niekoho kto chce mať od každého pokoj. Malou Lehotou ti tu končí aj cesta a ak nemáš auto s vyšším podvozkom pre prejazd šotolinovými vyjazdenými cestami, radšej sa vráť po rovnakej ceste.

Aby si našiel Andezitové kamenné more, radšej si zadaj cieľ do svojej navigácie, lebo by ho mohol prehliadnuť či minúť. Kamenné more dnes patrí k najmenším na Slovensku s rozlohou 100x30m. Niečo sa rozkradlo, pozbieralo do súkromných zbierok, či použilo ako stavebný materiál na stavbu domov, kým nebola oblasť vyhlásená za národnú prírodnú pamiatku.

Tieto andezitové útvary sa sformovali približne pred 14.5 miliónmi rokov. Podmienky pri chladnutí lávy viedli k vytvoreniu takej vnútornej štruktúry v stuhnutom lávovom prúde, ktorá mala za následok jeho rozpadávanie sa do nepravidelných viacuholníkových blokov. Tunajší andezit obsahuje čiastočky kremeňa, ktoré sa trblietajú ako drobné diamanty. Nedávame veľkú šancu tomu, že by sa tu našli nejaké zaujímavé kúsky pyritu. To nám vôbec nevadí, aj tento zvláštny kúsok krajiny stojí za návštevu.

Rozprávkovy Zveropark

Atrakcií na tomto území v tejto časti Slovenska je dostatok, len musíš vedieť hľadať. Všeobecne to pripisujeme nedostatočnému marketingu. Na druhej strane je to dobré aspoň v tomto období, že veľa turistov sa tu nenachádza. Jedným z takýchto miest je aj Zveropark nachádzajúci sa 3km za Žarnovicou. Žiaden pútač na diaľnici sme si vôbec nevšimli, až keď odbočíš z diaľnice na Bzenicu si všimneš nejakú reklamu s tým, že otváracie hodiny sú na webe. “Určite budem za jazdy skúmať či je otvorený, alebo nie niekde na webe.” Našťastie my ideme cielene a vieme, že sú v prevádzke celý týždeň.

Od Kúrie Bzenica je to už značené dobre a nemáš šancu zablúdiť. K Zveroparku vedie jediná lesná asfaltová cesta. Cesta je tak úzka, že keď náhodou zazrieš auto v protismere, hľadaj širší úsek a počkaj. Inak sa nemáš šancu vyhnúť. V cieli je parkovacích miest dostatok. Pravdu povediac, nečakali sme, že areál bude tak rozsiahli. A nečakali sme ani prehnané vysoké vstupné.

Kontaktná zoo

Tu si dovolíme malú vsuvku. Cenník hovorí, že Dospelý zaplatí 8,- € a deti od 2 do 12 rokov + dôchodci a ZŤP zas 5.50,- €. Čiže podľa prevádzkovateľa sú už deti od 13 do 18 rokov všetko dospelí ľudia a musia zaplatiť plné vstupné. To je zas také podnikanie na slovenský spôsob. Asi prevádzkovateľ nevie, že na Slovensku a aj vo väčšine okolitých krajín je dospelosť definovaná dosiahnutím 18. roku života.

Podobný spôsob podnikania na slovenský spôsob je aj atrakcia “Skákacie centrum“. Vstupné je pre všetkých od 2 rokov ocenené na 1,- €. Vstup na skákacie zariadenie je povolený iba deťom do 12 rokov, ktoré je možné iba v sprievode dospelej osoby. Sprievod musí iba dozerať, nevstupovať ale platiť musí a prevádzkovateľ za nič nezodpovedá!

Veverička, detail

Zveropark na druhej strane ponúka množstvo atrakcií a nahliadnuť do blízkeho života domácich zvierat, bežne vyskytujúcich sa v našej prírode a aj pár kúskov cudzokrajnej zveri. Nikto sa tu nebude nudiť. Areál môžeš prejsť za necelé dve hodinky, ale kľudne tu stráviš aj celý deň, najmä ak budeš sledovať neposedné veveričky, či korytnačky, ako si dávajú kolečka po obvode svojej ohrady.

Atrakcie sú dimenzované takmer pre každú vekovú kategóriu. I my dospelí sme si dali niekoľko koliečok na obrovskej šmykľavke, bez toho, aby sme sa v nej zasekli.

Atrakcie v Zveroparku

Veľkým plusom je tzv. “Hladkací kútik”, kde sa môžete v ohrádke hladkať navzájom, alebo si počkať na nejaké mláďa ovečky či kozičky. Zajace tu už nie sú, deti ich už asi uhladkali. Totiž rodičia svoje malé “dokonalé” ratolesti nekočírujú a do zdesenia zvieratok ich naháňajú po malej ohrade, kým sa ju nesnažia neúspešne preskočiť. Potom padnú do rúk týchto dokonalých malých diablov. Bohužiaľ pre neukočírovateľnosť a tupotu ľudí uhynul v zveroparku Jeleň Sika a Kozorožec Kaukazský, keď ich ľudia kŕmili stravou donesenú z domu.

Zdá sa že tento unikát len kritizujeme, ale bohužiaľ keď si začneš všímať detaily, tak zistíš, že všetko je len také predražené pozlátko. Pstruhy potočné umiestnené v stojatej neokysličenej špinavej vode pri žiadnom vodopáde (lebo však je leto a obdobie sucha) je len trápením rýb na ktorých to vidieť. Nie nadarmo ma prívlastok “potočný”.

Pstruhy v nádrži
“Vodopád”, ktorý ma okysličovať “čisté” jazierko pre pstruha potočného.

Občerstvenie v jedinom bufete je pripravované jedine a výhradne z polotovarov, ako nám potvrdila obsluha, keď sme sa jej pýtali na nejaké bezlepkové jedlo (nakoniec sme zašli dole do Kúrie Bzenica, ktorú míňaš, keď ideš do Zveroparku). O rybolove pstruhov a cenách si urob vlastný názor z webu.

Nedá nám nespomenúť ani možnosť ubytovania. Ak by si si chcel urobiť zážitok sebe alebo svojej rodine a prespať v drevenej jednoduchej chatke či podsadovom stane. Dobre si to naplánuj. Lebo za podsadový stan síce zaplatíš iba 15,- € (dvojnásobok za chatku), ale máš tam iba matrac. Spacák, deku či vankúš si musíš doniesť svoj. A keď nemáš, ubytovateľ ti max. požičia za bližšie nešpecifikovanú úplatu iba deku a vankúše. Našťastie letná 17 stupňová teplota v noci sa dá prežiť aj pod dekou.

Z návštevy Zveroparku máme zmiešané pocity. Na jednej strane sú tu mnohé príjemné atrakcie, unikátne zvieratá, ako Los mokraďový, ktorý bol na Slovensku vyhubený koncom 17. storočia, či voľný pohyb a prístup niektorej zveri, ale na druhej strane, keď si človek všimne mnohé nedostatky a detaily, tak zaplače a začne uvažovať či to stálo za to. Nám určite. Vieme, že sem nabudúce neprídeme. To radšej za rovnakú cenu je k dispozícii ZOO Bratislava či Bojnice, alebo si radšej priplatíme za ZOO alebo Dom morí vo Viedni a dostaneme omnoho viac. Dokonca v našich ZOO platíš ako dieťa, pokiaľ si študent a v susednom rakúsku sú študenti tiež na úrovni detí. Nie ako tu, od 12 vyššie platíš plné vstupné. Ak môžeš, vyhni sa Zveroparku.

Objavuj aj ty

Nie je problém, aby si aj ty objavil takéto miesta. Stačí, že si približne na hodinku sadneš k počítaču, otvoríš Google Maps a začneš skúmať blízke i vzdialené oblasti od cieľa dovolenky. Nám veľmi pomáha, že si potencionálne budúce ciele zaznačujeme priebežne po celý rok do mapy. Keď v televízii dajú nejaký tip na zaujímave miesto, či na internete v nejakom článku, okamžite si otvoríme Google Maps a zaznačíme si daný bod. O to to máme jednoduchšie do budúcna a je to výborná inšpirácia pre budúce dovolenky, alebo krátke výlety.

Prečítaj si ďalšie články

Cesta do histórie: Rímske mesto Carnuntum

V tesnej blízkosti Bratislavy sa nachádzajú významné pozostatky zo 40. rokov 1. storočia hlavného mesta provincie Panónia. Podľa dnešného rozdelenia sú to obce Petronell a Bad Deutsch-Altenburg, hneď za Hainburgom. Pred vznikom rímskeho mesta, slovo Carnuntum označovalo pravdepodobne bratislavské oppidum.

Tour de Romania 2016 (1.diel): Rumunsko nie je tak ďaleko

Čo s naplánovanou dovolenkou, keď ti zlyhá pôvodný plán, kvôli nepredvídateľnej situácii? No čo asi? Improvizovať. Prvým plánom bolo navštíviť Benátky a užiť si okolité ostrovy, lenže predstava neskutočného davu turistov, predpovede o extrémnych horúčavach a neochota komunikácie zo strany ubytovateľa nás vrhli opačným smerom. To čo zaznelo, ako šialený nápad: “Poďme pozrieť uja Draculu!”,…

Za Cyrilom a Metodom do gréckeho Thessaloniki

Aj priamo uprostred leta sa dá zaletieť za pár euro k moru. Stačí si dostatočne dopredu vyhliadnúť tie správne letenky. My sme tak urobili. Koncom mája sme si zakúpili za 25,- € spiatočné letenky do gréckeho Thessaloniki z Viedne.

Objavovanie centra Bukurešti

Keď padlo prvý krát rozhodnutie ísť do Bukurešti, vôbec sme netušili, čo nám toto vie ponúknuť. Ani pri prvom rýchlom skúmaní cez vyhľadávač, nič zaujímavé neponúkalo a to ani dokonca obľúbená stránka Atlas Obscura. Všetko bolo väčšinou o Paláci ľudu, ako druhej najväčšej budovy na svete. No aspoň niečo.

Nezabudni o tom povedať aj ostatným

Chýba ti niečo v článku?

Môžeš nám napísať a opýtať sa.  My túto informáciu dodatočne doplníme aj do článku.

Náš Instagram