Macedónsko: Keď sa ti plány úplne rozsypú

Do zoznamu navštívených krajín Balkánského poloostrova nám chýbala už len jediná krajina: Severné Macedónsko. Keď sa objavili letenky z Bratislavy do Skopje na predĺžený weekend za 30,- € neváhali sme.

Dobre naplánovaný program

Ako pred každou cestou aj teraz sme si všetko vopred zabezpečili. Odlet je v piatok večer s príletom v neskorých hodinách. Ubytovanie cez booking.com už bolo samozrejmosťou takmer priamo v centre mesta. K tomu sme si ešte aj zarezervovali auto. Plánom bolo, pozrieť si bližšie a vzdialenejšie okolie.

A aj dobre zorganizovaný plán môže zlyhať na najnepravdepodobnejšej časti. To už potom treba zapojiť rozhodovanie a improvizáciu aj keď znie akokoľvek šialene. A presne toto sa aj nám stalo. A dopadlo to ešte lepšie, ako pôvodný plán. Ale poďme pekne postupne.

Odlet z Bratislavy

Toto už je pre nás rutina. Auto nechávame v garážovej budove patriacej IKEA, odkiaľ sa tých pár zástavok presunieme s MHD. Bezpečnostná kontrola spolu s pasovou bez akéhokoľvek zaváhania a odlietam s WizzAir na minútu presne. Až nám to je podozrivé.

Požičanie auta

Do Skopje pristávame s miernym predstihom a znova obligátna pasová kontrola. Naše prvé kroky vedú do autopožičovne MIDA. Už cez internet sme si chceli celú papierovačku odbyť, ale neakceptovali kreditnú kartu Diners. Tú nakoniec neakceptovali ani priamo na mieste.

Celú rezerváciu sme napokon vykonali cez ich Facebook profil a napodiv zamestanec mal všetko pre nás pripravené. Auto Ford Transit Custom Combi bolo na naše pomery a požiadavky až nadštandardné. Plných 9 miest s pohodlnými sedačkami a veľký luxusný priestor na batožinu. Ani sme nevedeli, ako tento priestor za pár hodín padne vhod.

Pôvodne sme si auto chceli požičať až na druhý deň ráno, ale pri rezervácii sme videli, že nie je žiaden cenový rozdiel, či si auto požičiame v noci ihneď po prílete, alebo až na druhý deň do obeda. Takto sme minimálne ušetrili za presun z letiska. Nabudúce si skús takúto možnosť si overiť!

Ubytovanie v Skopje

Okrem iného, vopred sme mali zabezpečené aj ubytovanie “Main Square Apartments – Public Room Anja” cez stránku booking.com. Cena bola v našom požadovanom limite a dokonca nám z ubytovania deň vopred volali, kde sa pýtali na číslo letu a predbežný príchod. V komunikácii sme dostali všetky potrebné inštrukcie na základe ktorých sme sa riadili.

Zaparkovať na verejnom parkovisku tesne pred vstupom do pešej zóny a zájsť do baru Casa Cubana. Najprv sme sa nevedeli dostať dovnútra, kvôli dvom bezkrkým vyhadzovačom a keď po 10 minútach sme ich ukecali, tak o možnosti ubytovania nik z personálu netušil. Nakoniec sa nám podarilo odchytiť jednu čašníčku, ktorá vedela o čo ide.

A začala nekonečná story. Po 20 minútach čakania nik neprichádzal, tak sme ich kontaktovali cez WhatsApp na kontaktné telefónne číslo s informáciou že už sú na ceste. Po 30 minútach sa stále nikto neobjavoval. Keď už sme začali posielať SMSky, že kde toľko trčia, sa odmlčali. Dokonca nereagovali ani na telefonáty. Ďalšiu ½ hodinu sme ešte bez úspechu čakali. Nakoniec sme sa rozhodli že zájdeme na adresu uvedenú v rezervácii.

Pre predstavu bolo 00:55 približne. Predpisy, nepredpisy, s veľkým autom sme vbehli do pešej zóny cez nejaké námestie pohľadať naše ubytovania. Konkrétnu adresu sme síce nenašli, ale vydedukovali sme, ktorá by to mohla byť, lenže do nej sa nedalo nijako dostať, kvôli zamrežovanému vchodu do dvora.

Parkovanie v centre mesta

Hľadáme riešenie

Zrazu vidíme našu čašníčku, ako sedí na lavičke a čaká na priateľa. Vysvetlíme jej našu situáciu a rozhodne sa nám pomôcť. Tej bohužiaľ tiež nedvíhajú telefón. Ponúka sa nám, že nám pomôže nájsť náhradne ubytovanie. Však sme v centre hlavného mesta.

Hľadanie ubytovanie
S ochotnou čašníčkou sme už asi v siedmom hoteli

Čo nám akosi ušlo, bola informácia, že akurát dnes sa konal kvalifikačný zápas na ME 2020 s Poľskom. Všetky blízke hotely sú beznádejné obsadené. Dokonca aj tie, kde noc stojí viac ako 100,- €. A nejakých viac ako desať sme ich obehli.

Po vyše hodine to vzdávame, nechávame čašníčku s priateľom a my skúšame šťastie v širšom okolí mesta. A ani to neprináša žiaden výsledok. Už takmer dokonale poznáme ulice Skopje.

Šialený nápad sa stáva realitou

V tejto situácii nakoniec dávame možné riešenie. Na druhý deň sme mali absolvovať výlet do Ochrid-u. Navigácia nám ukazuje niečo cez 3 hodiny. Buď po ceste niečo nájdeme, alebo dorazíme do Ochridu skoro ráno a ubytovanie vyriešime na mieste.

O tretej hodine rannej nastavujeme smer Ochrid, k Albánsko-Gréckym hraniciam a vyrážame na cestu. Po 20 minútach keď stále ideme popri diaľnici, že našu navigáciu máme zle nastavenú. Máme zakázané spoplatnené cesty a diaľnice. Bez navigácie sa nejako dostaneme na diaľnicu a polovica cesty ubehne celkom rýchlo. Len nebyť zbytočných mýtnych brán. Tie sú rozložené približne každých 10km.

Nechápeme tu logiku, že by stačilo dať mýtnu bránu len na výjazd z diaľnice. Takto vždy zaplatíme pár centov. Pri meste Gostivar diaľnica končí a serpentínami stúpame do pohoria Mavrovo. Celá posádka poctivo spí a poniektorí sa uložili aj v priestore kufra. Teraz začíname oceňovať luxusný dostatočný priestor. Nakoniec oceňujeme aj nočný presun. Cesty sú úplne prázdne.

Prvú prestávku dávame za svitania, úplne rozbití, tesne pred vrcholom pohoria. Postupne zabúdame na nepríjemnú skúsenosť zo Skopje a tešíme sa na jazero Ochrid. Tých pár hotelov čo bolo po ceste, boli úplne tmavé, takže aj to sme vzdali. Uvidíme čo si zabezpečíme v cieli, ale to sa dočítaš nabudúce.

Zaujal ťa článok? Ohodnoť nás, prosím!

Strata časuUšlo toPrečítal somVýborne!Super! Ešte ďalší prosím. (11 votes, average: 5,00 out of 5)
Loading...

Pomôž nám a zdieľaj článok

Chýba ti niečo v článku?

Môžeš nám napísať a opýtať sa.  My túto informáciu dodatočne doplníme aj do článku.