Skip to content

Druhá Odessa sa nachádza v podzemí

CK Knirsch 28. marca 2020

Možno si počul o slávnych katakombách v Ríme alebo Paríži. Ale v porovnaní s katakombami v Odesse sú iba “kvapkou v oceáne. Chodby pod Rímom sa tiahnú iba 300km, zatiaľ čo v Paríži približne 500km. A v Odesse? Neuveriteľných 2500km. A tam teraz ideme!

Toto číslo je trochu nepredstaviteľné. Pre pochopenie si zober mapu a skús si zmerať nejakú vzdialenosť, odkiaľ kam je 2500km. Áno, táto vzdialenosť sa ukrýva v podzemí Odessy, keby si spojil všetky uličky, prielezy, miesta tohto bludiska do jednej priamej cesty.

Google mapa
2500km je vzdušnou čiarou z Odessy ďaleko ešte za Paríž.

Samotné katakomby sú vytesané do vápenca, z ktorého je drvivá väčšina mesta postavená. Dátum najskorších katakomb v Odesse je veľmi ťažké určiť, pretože niektoré z nich sú prirodzené a zbytok je umelo vytvorené, keď sa začiatkom 18. začal ťažiť vápenec, ako stavebný materiál. Takto vznikli suterény, tajné chodby, veľké priestranné miesta a podobne.

V tomto období získali katakomby aj svoju formu labyrintu, pretože priestory neslúžili iba ako jeden z hlavných zdrojov stavebného materiálu, ale aj ako úkryt pre povstalcov, pašerákov alebo zločincov. Uzavierali sa tu tajné dohody, schovával pašovaný tovar či ukrývalo sa pred úradníkmi. Historické dokumenty dokazujú, že sa tu počas druhej svetovej vojny ukrývalo veľmi veľké množstvo partizánskych skupín. Nielen sa tu skrývali, oni tu aj žili, ako vo svojom meste. Jeden z dôkazov hovorí o mužovi, ktorí žil v katakombách celých 36 mesiacov bez toho, aby vyšiel von na povrch.

V určitom období histórie boli katakomby používané na držanie otrokov, vrátane sexuálnych otrokýň.

Pašovanie je stále aktuálne

Nemysli si, že katakomby sú dnes využívané iba ako turistická atrakcia. Dodnes sú hodne využívané. V 90. rokoch minulého storočia tu kvitol čierny obchod so zbraňami. Neskôr priestory boli využívané na lacný čínsky dovoz, za čo v roku 2017 zatkli významného obchodnka v Odesse, Vadima Alperina, za colné podvody a daňové úniky.

V júli 2019 úrady odhalili najväčší kanál na pašovanie pre textil v histórii Ukrajiny a zhabanie 766 000 270 balení cigariet v celkovej hodnote 20 miliónov hrivien.

Na vlastnú päsť

Ako si sa dočítal v úvode, katakomby v Odesse sú naozaj rozsiahle. Nič a nikto ti nebráni vstúpiť do nich. Vchodov do nich je nespočetné množstvo. Nachádzajú sa v továrňach, v rodinných domoch, v panelákoch, v garážach, ale i na uliciach (posledne menované bývajú zapečatené). Počas studenej vojny slúžili priestory katakomb aj ako protiatómové úkryty a keďže katakomby sú takmer pod celým mestom, stačilo len vyhĺbiť vchod z povrchu. Veľkým nebezpečenstvom vstúpenia do katakomb riskuješ to, že zablúdiš. Potom je veľmi malá pravdepodobnosť, že ťa niekto niekdy nájde. To dokazuje aj prípad z roku 2009, keď hľadali stratenú osobu v podzemí viac ako 72 hodín a pri tom sa nachádzala len 300m od najbližšieho východu. Popri tom, aj dnes môžeš naraziť v tuneloch na výbušné nástrahy, starú muníciu, plynom zamorené chodby, húfy vyhladovaných hlodavcov, skládky rozkladajúceho odpadu či nečakané splašky kanalizácii. Taktiež môžeš naraziť na ľudí, ktorí sa tu skrývajú pred spravodlivosťou či tu hľadajú úkryt a strážia svoje vlastné temné tajomstvá.

Nezmapované priestory podzemia nie sú nijak značené. Zmapovaná je iba naozaj malá časť z rozsiahleho komplexu. Asi len 15%. A aj keby si mal mapu tejto časti, potrebuješ ešte minimálne kompas, aby si sa vedel ako tak orientovať. Stále sú tu miesta, kam ľudská noha nevstúpila pravdepodobne šesťdesiat i viac rokov. Preto to radšej neriskuj a nahliadni do podzemia cez nejakú neoficiálnu spoločnosť, ktorá podzemné priestory mapuje už niekoľko rokov.

Ukrajina
Táto malá mapa predstavuje územie cca 800 metrov x 1800 metrov. Je to časť podzemia pod diaľnicou v Odesse smerom na Kyjev a ulice Ahronomichna. Určite zablúdiš!

Z oficiálneho hľadiska, sa úrady tvária, ako keby katakomby neexistovali. Preto ti nik nezakazuje, ale ani nepovoľuje vstup do podzemia. Lebo neexistujú! My sme oslovili asi najznámejšie združenie v Odesse, ktorá prevádzkuje aj svoje múzeum: Odessa Catacombs.

Objednanie exkurzie

Webová stránka nadšencov je písaná azbukou (v angličtine máš iba základné info a ako sa objednať), ale pomocou Google Translate si vieš všetko potrebné naštudovať a aj objednať. Objednávky prebiehajú výhradne pomocou mailu, Viber alebo Facebook. My vieme, kedy budeme v Odesse a aj v aký čas chceme navštíviť katakomby. Všetky potrebné informácie a aj miesto stretnutia si dohadujeme prostredníctvom mailu. Vôbec nie je vyžadovaná záloha, len musíme platnosť exkurzie potvrdiť ešte deň vopred. Prehliadku si volíme v najneskorší možný čas, čo je cca o 17:00. Svetla vo februári nie je mnoho a radšej ho využívame na prehliadku mesta a keď sa zotmie, je nám jedno či sme v podzemí alebo vonku. Všade je tma.

V ponuke majú viac tématický zameraných prehliadok, pričom najobľúbenejšia je “Tajomstvo podzemnej Odessy”. Prehliadka trvá približne 2.5 hodiny. Ceny sa pohybujú od 250 UAH, pri voľnej skupine. My pri počte ľudí spĺňame aj podmienku VIP prehliadky za nezmenenú cenu. Ak by si chcel anglicky hovoriaceho sprievodcu, bude to o pár hrivien stáť viac. My pre autentickosť nechávame v pôvodnom znení. Hádam sme všetko zo základnej školy ešte nezabudli, keď sme sa ešte učili ruštinu.

Vstup do podzemia

Na objednanú prehliadku sa musíme dostaviť v širšom centre Odessy, na ulici Rozumovs’kyi. Nachádzame sa na sídlisku pri panelákoch na jednej strane a garážach na druhej strane. O správnosti nášho úspešného dorazenia hovorí iba príslušne “označené” auto s reklamou po oboch stranách. Len o pár metrov ďalej sa v jednej z garáži svieti. Prichádzame bližšie a vidíme, že to nie je garáž, ale vchod do podzemia. Sme tu správne!

Ešte prebiehajú posledné prípravy, tak nás posielajú do najbližšieho spriateleného podniku Піжон ešte na jedno občerstvenie, kým zostúpime pod zem. Po 15 minútach si pre nás prichádzajú a odovzdávame našu pripravenú hotovosť ako vstupné. Táto sranda, ako sme písali vyššie, vyjde na osobu približne 8.80,- €. A máme prisľúbené k záveru prehliadky ešte teplý čaj, malé občerstvenie a možno bude aj niečo silnejšie.

Pri vstupe do “garáže” každý dostaneme prilbu a funkčnú baterku. Nečakaj žiaden taký luxus, ako osvetlené priestory. Všetko je takmer v pôvodnom stave. I schodisko na to vyzerá, ktorým zostupujeme asi 6 poschodí smerom dole.

Vitaj v katakombách

Keď zostúpime do mínus šiesteho poschodia, ocitáme sa pred zamrežovanými dverami kde nás čaká žena v úplnom protichemickom oblečení. Tak sa aspoň dozvedáme od sprievodcu. To, či to je pravda, nahliadnutím pod ochranný odev radšej neriskujeme. Nevieme od kedy tu už takto víta hosti. Úkryt s poradovým číslom 56442 (aspoň si vieš spraviť predstavu koľko ich orientačne asi bolo) sa nachádza pod bývalou ženskou väznicou. Preto hneď prvá úzka dlhá chodba je lemovaná zamrežovanými výklenkami. V prípade bombardovania mesta sem mali presunúť väzňov.

Ešte prvých niekoľko 200 metrov sa vieme orientovať, keďže ideme takmer stále rovno, ale akonáhle začíname odbáčať do iných uličiek, strácame aj posledné zvyšky nášich orientačných zmyslov. Nepomáha k tomu veľmi ani rôzny povrch jednotlivých chodieb, pretože za ďalšou zákrutou sa ten dizajn opakuje. Žiadne smerové tabule, žiadne pomôcky, len sa slepo spoliehame na nášho sprievodcu. Keby chcel, stratí sa nám okamžite a my už nadobro. Samozrejme nemáme žiadny kompas a GPS z povrchu tu vôbec nechytíš. Všetko to znásobuje, na toto obdobie, teplo (stabilných +13 °C), veľmi vysoká 90% vlhkosť vzduchu a ohlušujúce ticho.

V diaľke počujeme nejaké hlasy. Žeby sa niekto stratil? V podzemnom priestore vôbec nevieme identifikovať odkiaľ idú tie hlasy. Či to je hneď za najbližšou zákrutou pred nami, alebo napravo vo vedľajšej chodbe. Akoby odnikadiaľ sa vynorí druhá skupina, ktorí sú tu tiež na prehliadke, ale oni už končia a idú smerom von. Tu dostávame aj radu, pre prípadne stratenie sa. Zbytočne neblúdiť v chodbách katakomb, ale radšej počkať na záchranu na mieste. Máš najväčšiu pravdepodobnosť, že ťa nájdu, lebo inak môžeš zájsť ešte hlbšie do bludiska, a to ťa už nikto nenájde.

Predstavu straty a orientácie v absolútnej tme si hneď skúšame na vlastnej koži. Dvom dobrovoľníčkám sa odoberú baterky a mobilné telefóny a zavrú ich do miestnosti 7x5m. V miestnosti sa nachádza jedna nádoba, kde sa chladí cola. V absolútnej tme majú odtiaľ priniesť tú fľašu coly.

Počujeme šúchanie nôh, nárazy do stien, hrkot prevrátenej stoličky a smiech ktorí sa v zápätí mení na krik. Zhodili z nádoby kovovú pokrievku a v absolútnej tme a tichu znie ohlušujúco. Druhý krik na seba nenechá dlho čakať. Až neskôr sa dozvedáme príčinu druhého kriku. Namiesto vychladenej coly sa vo vode nachádzala verná gumová atrapa nejakého viac-nohého tvora.

O niečo neskôr máme podobný, ale hromadný test, kde na skúšku sme chvíľu ticho v absolútnej tme. Do katakomb totiž neprenikne žiadne slnečné svetlo a vápenec slúži ako vynikajúci zvukový izolant. Chvíľu zažiješ pocit, aké je to stratiť sa v tomto priestore. Je vedecky dokázané, že v absolútnej tme a tichu po 15 minútach vykazuješ prvé príznaky zrakovej a sluchovej halucinácie a strácaš absolútne všetku orientáciu v teréne.

Partizánsky odboj

Keď v roku 1941 okupovala Odessu nemecká a rumunská armáda, sovietske vojenské veliteľstvo dalo rozkaz organizovať partizánsky odboj. Katakomby v Odesse boli vybavené zásobami a zbraňami na pol roka. Piatim partizánskym jednotkám slúžili katakomby ako základňa, ktorí bojovali proti nacistickej a rumunskej armáde. Partizánov podporovalo široké obyvateľstvo, ktorí poskytovali jedlo a potrebné vybavenie až do roku 1944.

Na jeseň 1943 bola presunutá slovenská 1. pešia divízia, aby bojovali po boku Nemcov. Tým sa bojovať nechcelo na strane Berlína a 88 slovenských vojakov prešlo k partizánom. O ich prítomnosti sú aj dôkazy v podobe niekoľkých jaskynných kresieb. Napríklad slovenský znak, či veľkonočný výjav, kde muž v uniforme polievka dievča vedrom vody a nápis: Veselá Veľká Noc 1944.

Fungujúce podzemné mesto

Počas okupácie a tesne po nej sa tu spolu s partizánmi schovávalo okolo 6 000 ľudí. Okrem rôznych priekupníkov, pasákov, úžerníkov tu fungovali aj celé rodiny s deťmi. Dokonca tu bola vybavená aj pálenica, jasle či škola. Vo voľnom čase sa tu učili deti, ako okrádať ľudí na povrchu, K tomu im slúžila oblečená figurína do saka a nohavíc obohatená zvončekmi ako tréningová figurína. Zloženie záverečných skúšok spočívalo v tom, šikovne okradnúť figurínu tak, aby nezazvonil žiaden zvonček!

Neďaleko od školy fungovala vo veľkom pálenica aj s podnikom, kde ľudia trávili svoj voľný čas. Hrali šachy, počúvali rádio, čítali noviny, prekvitali kartové hazardné hry, zatiaľ čo ich nacisti márne hľadali na povrchu. A aj keď nacisti vstúpili do podzemia, stačilo udržať ticho a buď sa sami stratili alebo radšej sa otočili späť. Najmä pašeráci tu mali svoj raj. Dokonca odesské katakomby slúžilo ako výmenný obchod sexuálnych otrokýň či už smerom do alebo z Istanbulu. Na prvý pohľad pre niekoho možno ideálny priestor, ale v katakombách ľudia trpeli aj podvýživou a vo veľkom sa šírila malária.

Nezabúdaj, že katakomby nie sú do dnešného dňa nijako elektrifikované. Ako zdroj svetla, mali iba petrolejky. Dnes máme len ručné baterky.

Priestory katakomb sú aj pre zábavu

Ako pokračujeme ďalej nekonečným množstvom chodieb, vidíme, že katakomby slúžili aj vojenský úkryt počas vojny, čo dokazujú nadrozmerné zariadenia pre filtráciu vzduchu. Na križovatkách chodieb v rozšírených priestoroch, ktoré pôsobia ako námestie, sú steny z pieskovca uspôsobené tak, že spodok slúži ako rôzne odkladacie priestory. V niektorých častiach sú zas uspôsobené priestory ako miesto na spanie, či lavice so stolom. S úkrytom pre civilné obyvateľstvo to mysleli donedávna veľmi vážne. Stále sú tu pozostatky potrebnej výbavy na prežitie v podobe plynových masiek či zbraní na obranu.

V iných uličkách zas vidíme, že ľudia sa sem chodia aj zabávať. Priestory sú vhodné či už na párty alebo usporiadavanie únikových hier. Vieme si predstaviť tu hrať aj pinball. Dôkazy nemusíme dlho hľadať o týchto aktivitách. Stačí sa len pozorne obzerať okolo seba. Prípadne odbočiť do nejakej vedľajšej uličky.

Úniková hra, Odesa, Ukrajina
Pozostatok z rozlúčky so slobodou, alebo po víkendovej párty

Katakomby sú rozsiahlou galériou

Okrem rôznych technických nákresov, zápisov, denníkov, alebo len takých čmáraníc, tu nájdeš aj skvelé umelecké skvosty, ktoré tu zanechali návštevníci či umelci. Navyše sa tu organizujú aj školské výlety, kde deťom sa nechá voľný priestor na kreslenie po stenách. Po vápenci sa priam ideálne kreslí uhlíkom či ceruzkami. Určite ťa zaujmú rozsiahle a nádherne kresby umelca Alex Gorna.

Možno ťa zaujíma, prečo je na stenách tunelov vyobrazený Titanic. Povesť hovorí o pasažierovi, ktorý prežil potopenie lode Titanic a po záchrane bol následne prevezený do Odessy. Bol tak vďačný, že vytvoril model Titanicu z čistého zlata. Príbeh nehovorí, prečo schoval tento model do katakomb. Asi aby mu ho neskonfiškovali komunisti.

Podobná legenda koluje o námorníkovi, ktorý v tuneloch schoval svoj poklad zlata. Ten sa vraj už nevrátil na povrch a zlato tam stále niekde je. To prilákalo množstvo hľadačov pokladov do Odessy. Poklady hľadali márne a dokonca niektorí sa už nevrátili na povrch. Aj keby bolo niečo na legendách pravdivé, je priam nemožné tieto poklady v nekonečnej spleti tunelov objaviť.

Katakomby sa stále rozširujú

V úvode sme okrajovo spomenuli, že katakomby vznikli najmä ťažbou vápenca a kokiny. Vyťažený materiál je veľmi dobre tvarovateľný a pri tom pevný a priam ideálny na výstavbu mesta na povrchu. K ťažbe postačuje obyčajná ručná píla. V podzemí je zdokumentované, že ťažba v týchto priestoroch sa začala objavovať už pred viac ako 4 000 rokmi. Koncom 18. storočia, kedy bola založená Odessa, začala mohutnejšia výstavba. A práve ťažba vápenca dala vzniknúť týmto katakombám (95 – 97% priestorov). Len nejaké 3% priestorov sú prírodného charakteru a zbytok slúžil ako priestor pre kanalizáciu. Od roku 2012 existuje viac ako 1 000 známych vstupov do tunelov a ešte veľa ich čaká na objavenie.

Zaujímavosť

Podľa posledných údajov, na tomto území sa pred 6½ miliónom rokov nachádzalo more. V dôsledku ekologických procesov sa znížila hladina mora. V pôvodnom mori síce nebol veľký počet druho, ale ich počet bol obrovský. Preto tento vápenec sa nazýva aj škrupinový vápenec. Svoj názov má odvodený z toho, že takmer úplne pozostáva z lastúr mäkkýšov a ich fragmentov. Ak by si ho tunajší vápenec pod mikroskop, možno aj uvidíš miniatúrne lastúry.

Od 21. storočia ťažba priamo pod Odesou už nepokračuje, ale v blízkych baniach ďalej od Odessy. Prekvapením je, že aj tam dosahujú pôvodné tunely a tak vďaka súčasnej ťažbe sa priestory tunelov naďalej neustále rozširujú. Veľmi ľahko si môžme predstaviť ako sa tu v minulosti ťažilo. Pôvodné potrebné náradie je tu neustále k dispozícii vrátane nákresov. Určite aj dnes si hockto odskočí urezať príslušný blok vápenca. Dnes sa už ťaží pomocou profesionálnych strojov.

Zatopené časti

Ťažba vápenca občas prebiehala aj v hlbších častiach (niektoré tunely sú viacúrovňové), až kým nenarazili na spodnú vodu, ktorá zaplavila časť tunelov. Tie nižšie položené sú priechodné iba s potápačskou výstrojou. Nezabúdaj, že katakomby sú od 20 do 80 metrov pod úrovňou mora. Ostatok vody sem preniká aj z povrchu. Voda je tu vďaka prírodnej filtrácii cez vápenec tak čistá, že občas samotnú vodu ani nevidieť. A voda je pitná! Na tomto princípe funguje aj ostrov Sihoť v Bratislave, odkiaľ sú zásobované určité mestské štvrte.

A práve nedostupnosť týchto vodných priestorov odrezaných od okolitého sveta, dalo šancu vzniknúť určitému druhu endemita, ktorý nikde inde na svete neexistuje. Iba v týchto podzemných priestoroch. Po niekoľkých generáciách a prispôsobovania sa umelému biotopu vznikol nový druhý kôrovca rodu Synurella. Synurella odessana je objavený len nedávno, v roku 2015. Publikáciu o novom druhu si môžeš prečítať v časopise Subterranean Biology. Ak sa začítaš do článku, zistíš že tento druh je celkom mladý z geologického hľadiska, pretože starší príbuzný druh je už úplne slepý bez vyvinutých očí, ale Synurella odessana vykazuje prítomnosť pigmentových očí.

Vo vodách sa nachádza ešte jeden endemit: Astyanax mexicanus. Ako sa sem dostal, sme akosi z ruštiny nepochytili. Jedná sa o úplne slepú rybu, ktorá sa vyskytuje v jaskynných komplexoch Mexika. Nejedná sa o slepotu, ako si predstavuješ. Táto ryba sa rodí úplne bez očí. Tie vôbec nepotrebuje v tejto tme. Ryby sa orientujú na základe samotného vlnenia a tlaku vody.

O čistote a neviditeľnosti sa presvedčujeme aj sami. Nehľadiac poriadne pod nohy, vhupneme do vody takmer po kolená, akoby sa nechumelilo. Ak sem náhodou zavítaš, nezabudni si pribaliť pre istotu aj náhradnú obuv, alebo aspoň suché ponožky.

Múzeum sviečok

Naša prehliadka končí v hlavnej a najväčšej sále sprístupnenej časti katakomb. V tejto časti sa konajú svadby, narodeninové oslavy a obchodné večierky. Sprievodca s humorom dodáva, že akúkoľvek oslavu uskutočnia, okrem pohrebov. Aj my tu máme malú oslavu. Sprievodca vyťahuje spoza baru vytesaného do vápenca (z čoho iného 😉 ) objemné demižóny plných neidentifikovateľného alkoholu. Inak práve plné fľaše alkoholu sú najčastejším nálezom nepreskúmaných zákutí labyrintu.

Ako brzdu máme najprv na zahriatie čaj a k tomu rôzne druhy alkoholu. Ako prvé sa podáva “chilli-ovica”. Ten trasie hneď dva krát. Prvý krát samotným alkoholom a druhý krát štipľavosťou. Naozaj to štípe, akoby si jedol chilli. Nie je to žiaden gurmánsky zážitok. Pripadá nám to, ako chilli vylúhované v čistom liehu. O nič chutnejšie nie je “chrenovica”. Potom trochu zmierňujeme tempo a dostávame červený alkohol v podobe malinovice. Tu asi pália všetko! By sme sa nečudovali, keby pálili aj samotný vápenec. Najpitnejší alkohol dostávame k záveru. Domáca čierna pálenka s veľmi aromatickou vôňou a chuťou kávy. Nebyť prítomného alkoholu, myslíme si, že pijeme naozaj kávu.

Týmto sa končí aj naše nahliadnutie do maličkého kúta, veľmi rozsiahlych katakomb pod Odessou a širokým okolím. Posilnení a nabudení vychádzame von sa nadýchnuť čerstvého vzduchu s chuťou vyraziť za ďalšími zážitkami. My zavítame znova do podniku Піжон na večeru a možno ešte raz ochutnáme ten podivný alkohol.

Určite navštív katakomby

Keď už niekedy budeš v Odesse, katakomby si daj na úplný začiatok svojho zoznamu. Tento jednoduchý a pritom časovo dlhý zážitok je jeden z tých naj v živote. Ak chceš viac, určite treba osloviť niektorých zo skúsených sprievodcov a do katakomb sa môžeš spustiť aj na niekoľko dní. Stačí len chvíľka hľadania na internete a zistíš, že tieto katakomby ešte neprezradili všetko zo svojej histórie a skrýva sa tu ešte veľmi veľa neprebádaných častí. Naozaj to bol druhé fungujúce miesto. Priam samostatne fungujúci svet! Však priestor, ktorý vznikol v podzemí, z toho je postavená takmer celá Odessa a ťažený vápenec sa určite aj vyvážal mimo mesta. Už len tá rozsiahlosť cez 2500km chodieb a uličiek sa ťažko predstavuje.

Existujúce katakomby sú jedným z dôvodov prečo sa v meste občas stratia domáce zvieratá, prepadnú domy, prečo museli základy Odeského Národného Divadla zaliať 6 miliónmi litrov tekutého skla a neexistuje v meste metro.

PS: Neboj sa, vo vyššie opísanej prehliadke sa nestratíš. Možno aj áno, ale nájdu si ťa. Všetky chodby smerujúce hlbšie do labyrintu sú zabezpečené a zamrežované, aby sa práve turisti tu nepostrácali. Ideš do toho?

Keď ťa táto téma oslovila, odporúčame ti do pozornosti knihu Life From Stone od Sofiya de Haviland.

Prečítaj si ďalšie články

Kasárne

Vstúpili sme na vojenské územie v Bosne a Hercegovine

Nie, nenarušili sme nevedomky vojenský priestor Bosny a Hercegoviny a ani nás za to nezatkli. Všetko bolo úplne legálne bez známosti, ale poďme pekne po poriadku.

Výlet na Záhorie: Skryté zákutia popri Morave

Územie na sever od Bratislavy popri Morave nie je turisticky veľmi vyhľadávané, aj keď má čo ponúknuť. Informácii na internete o tomto je území veľmi málo a pri tom sú tu jedinečné miesta pre ideálny celodenný výlet. Cez weekend je tu naozaj minimum ľudí a áut na cestách by si spočítal na rukách. Možno sa…

Malorka: Predĺž si leto (časť druhá)

Nasledujúci deň nevyzeral extra nádejne a ani predpoveď počasia. Na celý deň hlásili zamračené počasie s dažďom. Do tohto sme boli vybavený, tak nám to nejako extra neprekážalo, ale i tak by sme boli radšej keby bolo slnečno.

Bukurešť je plná príjemných prekvapení

Rumunsko, je jedna z krajín na ktorú väčšina ani nepomyslí pri plánovaní dovolenky. A to je veľká chyba. Už to dávno nie je krajina, kde nie je radno pri ceste autom zastavovať. Od zavraždenia Ceaușescu, Rumunsko ubehlo kus cesty. To sme sa presvedčili aj sami pri ceste krížom Rumunskom. Vtedy sme vynechali hlavné mesto Bukurešť,…

Nezabudni o tom povedať aj ostatným

Chýba ti niečo v článku?

Môžeš nám napísať a opýtať sa.  My túto informáciu dodatočne doplníme aj do článku.

Náš Instagram