India: 6-7.deň – Váránasí – obchodníci so smrťou

Už ráno keď sa prebúdzam je peklo. Napriek tomu, že ráno o 07:30 je “29°C”, tak sa prebúdzam už celý mokrý, s tým že i vlasy sú mokré, ako keby som práve vyšiel zo sprchy. Neprispieva tomu ani miestna vlhkosť, keď už dva dni vyprané veci nie a nie vyschnúť. A to nehovorím o plavkách, ktoré sú stále mierne vlhké už od Seychellských ostrovoch.

 

img_2851

Zbalím to najnutnejšie a vyrážam si poobzerať Gháty. Gháty sú široké schodiská, ktoré vedú od chrámov a palácov stojacich v horných častiach strmých brehov Gangy až k samotnej rieke.

img_2862

Ešte ozrejmím toto mesto Varanasi ležiace na brehu Gangy, pre ľudí ktorí nepozerajú dokumenty, alebo nemajú vôbec poňatia o Indii. Mesto sa považuje za najposvätnejšie mesto hinduistov, budhistov a džinizmu. Je to jedno z najstarších nepretržite obývaných miest na svete a pravdepodobne najstaršie mesto v Indii. A je to pravda pravúdca. A aj na to vyzerá.

img_3008

Ganga je najdlhšou riekou v Indii a jej dĺžka dosahuje úctyhodných 2500km. Pre hinduistov, ktorí veria, že ich kúpeľ v Gange očistí od všetkých hriechov a spopolnením na jej brehoch s následným rozptýlením v jej vodách im zaistí spasenie duše. Tak je Ganga najposvätnejšou riekou na svete. Tých svätých miest je veľmi veľa, ale najvýznamnejšie a najposvätnejšie je však vo Varanasi.

img_2915

Kremácia je pre hinduistov jedinou prípustnou alternatívou pohrebného obradu. Smrť nie je pre nich niečím konečným a definitívnym, ale len akousi bránou, ktorou prechádza do iného života. Kremácia v svätom meste Varanasi pre každého Inda predstavuje priamu cestu do neba bez ďalších návratov do pozemského života. Veľa starých ľudí preto mieri do Varanasi, kde doslova čakajú na svoju smrť.

Spaľovací ghat
Spaľovací ghat

Posledného rozlúčenia sa zúčastňuje len mužská časť najbližších príbuzných, z nich najdôležitejšiu rolu hraje najstarší syn. Telo zomrelého prinesú zabalené do oranžového plátna a je pokryté množstvom kvetín. Najprv s ním idú na breh rieky, kde prebieha obrad očisty mŕtveho. Nebožtíka pokropia posvätnou vodou z Gangy a nalejú taktiež do otvorených úst. Potom očistené telo položia neďaleko pohrebného miesta (k ostatným “čakajúcim” nebožtíkom). Každý mŕtvy je spálený na svojej vlastnej hranici, ktorú postavia pozostalí buď z dreva, ktoré si donesú, alebo si ho tu môžu kúpiť. Najstarší syn potom hranicu zapáli večným ohňom, ktorý stále horí neďaleko pohrebiska a za ktorý musia pozostalí taktiež zaplatiť. Telo údajne horí na hranici asi 3 hodiny. Bohatšie rodiny pridávajú na hranicu santalové drevo, ktoré pri spaľovaní voní a eliminuje smrad spaľovania vlastného tela. Popol je následne rozprášený do rieky. Obrad kremácii údajne vyjde v prepočte na 200 ale taktiež až na 8000,- €.

 

Jedna z mnohých kôp dreva pripravených na spaľovanie tiel
Jedna z mnohých kôp dreva pripravených na spaľovanie tiel

Pokiaľ zomrie malé dieťa, tehotná žena, svätý muž, človek poštípaný kobrou popr. človek s leprou, potom ich telá nie sú spaľované. Zabalia ich do pohrebného rúha a pošlú ich po rieke Ganga.

Toľko teórie, prečo väčšina turistov, čo navštívia Indiu zavíta aj sem. A prax? To je kapitola sama o sebe!

img_2858

Teraz už ostávam šokovaný!

Samotné ubytovanie je na úrovni, ale keď vyjdem von, tak za dňa už vidím kde som sa to ocitol. Luník IX v Košiciach je pomaly o level vyššie! Na domoch je poznať, že toto mesto má už svoju históriu za sebou. K tomu veľmi úzke uličky (asi 2m), a odpadky kam oko dovidí. Táto spleť veľmi úzkych uličiek lemujúce sa obchodíkmi tvoria vzdialenejší breh Gangy. Človek sa tu môže veľmi rýchlo stratiť a ani GPS signál mu tu nepomôže, kde vďaka vyšším budovám sem nedosiahne, alebo je veľmi nepresný. Na druhú stranu, pri stratení sa túlajte ďalej, a buď sa objavíte pri Gange, alebo vyjdete v samotnom meste. Mne sa nepodarilo dať ani rovnaké kolečko, o ktoré som sa snažil. Aspoň, že som si zapamätal kde som vôbec ubytovaný.

 

Úzke uličky, hlava na hlave... nič pre klaustrofobikov
Úzke uličky, hlava na hlave… nič pre klaustrofobikov

Takto nejako si predstavujem, ako to vyzeralo niekedy v stredoveku. Najprv potrebujem objaviť, kde by som sa slušne naraňajkoval. I toto som do zistil vopred a mierim do Mona Lisa Café. Som rád, že sa to tu hemží turistami a nebojím sa teda si niečo objednať. I keď o čistote podniku a aj tanierov radšej pomlčím. Dokonca majú tu aj kávu. Nie takú dobrú ako som zvyknutý, ale je to káva. Samotné Varanasi je, čo sa jedla týka o niečo drahšie ako Bombaj. Hlavne podniky zamerané na zahraničných turistov. Je to daň za nádej, že sa človek neposerie z ich stravy. Však odkiaľ asi majú vodu, sa dočítate nižšie. I umývanie som videl na vlastné oči. Nič len voda z kohutíka.

Mona Lisa cafe
Mona Lisa cafe

Nezdržujem sa dlho a smerujem na najhlavnejší ghát Dashaswamedh. No neskutočný chaos. Kravy s býkmi ležiacimi uprostred chodníka (následne ich nemáte ako ich obísť, iba ak si trúfate prekročiť), neskutočné množstvo túlavých psov a to ešte v týchto uličkách jazdia motorky s cyklo-rikšami. Kým prejdem 800m od hotela som úplne dehydrovaný a 1l fľašu vody exknem ako nič.

Obrňujem sa trpezlivosťou a nezáujmom a spomínam si na triky čo tu používajú na turistov. Neubehnú ani 2 minúty a jeden Ind sa mi prihovára s tým, že odkiaľ som a podáva mi ruku. Za chvíľu mi drží moju ruku oboma a snaží sa masírovať. V tom sa vytrhávam a mierim preč. Ind je neoblomný a nasleduje ma a je doslova otravný. Ich trik, spočíva v tom, že len čo necháte ruku len tak, začnú vám ju masírovať (skôr gniaviť) a za 3 minútovú masáž si dokážu vypýtať aj 1000 ₹ (cca 13 €). Štyrikrát som mu musel povedať “NO” až na piaty raz som dôrazne zvýšil hlas, že sa zľakol a zdrhol. Viac krát sa mi, hlavne na tomto gháte, toto stalo a osvedčil sa mi jeden trik, nehovoriť že ste prvý krát v Indii, ale minimálne tretí či štvrtý krát a dajú vám pokoj.

Kde sa perie asi prádlo, na ktorom spíte v hoteli? Radšej si to v hlave netreba dávať do súvislosti
Kde sa perie asi prádlo, na ktorom spíte v hoteli? Radšej si to v hlave netreba dávať do súvislosti
A pekne rýchlo vyschnuté na horúcom Indickom slnku
A pekne rýchlo vyschnuté na horúcom Indickom slnku

Samotný ghát aj s ostatkom sa spamätávajú v tomto čase po povodniach, kedy boli úplne zatopené, a teraz ako Ganga klesá, aspoň čistia tie najhlavnejšie. No ich rituálom nič nezabráni. Očista, pranie prádla, vykonávanie potreby, umývanie zubov to všetko robia na brehu Gangy. Vidím ako asi 15m od brehu pláva dobre nafúknutá mŕtvola nejakej kravy a ani s jedným Indom to ani nehne. Naďalej pokračujú vo svojej činnosti. Ani ich netankuje že o nejakých 500m sa hádžu ľudské mŕtvoly do Gangy, či polo spálené telá. Preto aj Ganga viac ako 1000 násobne prevyšuje všetky hodnoty znečistenia.

Ešte sa čaká kým Ganga klesne
Ešte sa čaká kým Ganga klesne

Kokaín, Heroín, Tráva a obchod so smrťou

Vyberám sa vyzbrojený teleobjektívom k Manikarnika Ghat, čo je najhlavnejší pre kremáciu. Čím bližšie sa dostávam k tomuto miestu stále častejšie je mi ponúkaná nejaká droga. Poniektorí sa ani neostýchajú a na diaľku na mňa mávajú s dobre veľkým ušúľaným jointom.

Kravy sú všade a zaobstarávajú si stravu kde nájdu
Kravy sú všade a zaobstarávajú si stravu kde nájdu
Taký typický obraz
Taký typický obraz
Krava je posvätná, aj keď blokuje premávku
Krava je posvätná, aj keď blokuje premávku

Keď už som na pár metrov od tohto ghátu, veľa miestnych prízvukuje “NO PHOTO”. Však to je jasné. I mne by sa nepáčilo keby mi na pohreb blízkeho došla skupina turistov a cvakali si tam pohreb. No zároveň dodávajú že za určitý bakšiš má zoberú až k hranici a môžem fotiť koľko chcem. Proste obchodníci so smrťou. Keď im odpovedám nie, začnú nariekať aké je drevo drahé a že študujú, proste samé rozprávky len aby zarobili.

Drevo sa predáva na váhu
Drevo sa predáva na váhu
Keď zbadáte drevené kopy, viete že sa nachádzate neďaleko ghátu určeného pre kremáciu
Keď zbadáte drevené kopy, viete že sa nachádzate neďaleko ghátu určeného pre kremáciu

Ja si v kľude sadám opodiaľ na schodisko bez účasti týchto obchodníkov. Odtiaľto by som mohol v pohode s mojim teleobjektívom nafotiť celý ceremoniál. Tu si prisadá ku mne ďalší Ind. Ak mi bude niečo ponúkať, pošlem ho kade ľahšie. Našťastie tento je normálny, ale tiež mu servírujem svoje “rozprávky”, že nie som v Indii prvý krát 🙂 Zrazu sa teda točí konverzácia úplne inde. Dokonca za mňa zaplatí aj dve kolá chai masala a nič odo mňa nechce. Keď sa s ním po pol hodine lúčim, aspoň mu dávam na pamiatku 20 centov. Inú vec z domova nemám.

img_2903
Míňam veľké hromady dreva pripravené na kremáciu a pokračujem si obzrieť po prúde rieky ďalšie gháty. Len v samotnom Varanasi je ich vyše 100 a nedajú sa všetky obehať. Na niektorých vidno, že ešte nie sú dostupné a ich hlavná časť sa ešte nachádza pod klesajúcou vodou rieky.

Ghát určený na pranie
Ghát určený na pranie
Prádlo sa suší všade
Prádlo sa suší všade
Niektorí sa kúpu, perú, umývajú sa či sa pripravujú na ranný rituál
Niektorí sa kúpu, perú, umývajú sa či sa pripravujú na ranný rituál

Iný ghát je zas určený len na pranie a sušenie oblečenia. Stále mi nejde pochopiť, ako to všetko môžu vykonávať v jednej rieke. Asi ich viera je veľmi silná, keď veria že posvätná voda ich očistí! Ja sa nemienim tej vody ani dotknúť. Čo keď okamžite zmutujem ako vo Futurame.
img_3004

Neskutočné teplo

Pozerajúc na mobile aktuálny stav počasia (32ºC), sa idem schladiť niekam na obed. No nie je sa ani veľmi kde schladiť. Pre indov je klimatizácia obyčajný ventilátor. Tých ventilátorov je všade dostatok a väčšinou sú napojené na autobatériu. Je úplne bežné, že elektrina nemusí ísť aj dve tri hodiny. Takže aj preto varia na klasickom dreve. Málokde používajú aj plynové bomby. O normálnych rozvodoch je škoda sa baviť. Exknem znova ďalší liter vody a objednávam si nejakú masalu. Ešte sa ma pýtajú akú ryžu (v menu je ich približne 15 druhov) k tomu a po pol hodine mi to všetko nesie na hliníkových tanieroch. Nevadí. Trochu hliníka mi hádam neuškodí.

Jedlo
Po tomto pikantnom obede prepotím ďalšie posledné tričko z ktorého vyžmýkaní by som naplnil aj pohár, rezignujem a dávam si bojovú úlohu kúpiť si niečo miestneho a hlavne tenšieho.
img_2968
img_2969
img_2970
img_2973

Nákup oblečenia

Znova len tak blúdim uličkami a pozerám v ktorom by som nakúpil. Stačí totiž sa len pozrieť na tovar v obchode a už Vám ponúkajú tovar a ťahajú do svojho obchodu. Nakoniec som našiel taký, kde ma takto nasilu neťahali. Keď poviem, čo potrebujem, pozvú ma do svojho skladu vzadu a takmer pol políc vyhádžu, aby som si odskúšal, čo potrebujem. Pre istotu beriem i po kuse navyše. Pýtam sa ho na cenu. No skoro ma prevrhlo. Za kus chcel 1500 ₹. Tak hneď ja proti cena, že keď nebude za kus 350 ₹, nemáme sa o čom ani baviť. Skúšal to všelijako, až keď som sa obúval, že idem preč, nakoniec privolil. Následne som sa dozvedel, že som mohol ísť ešte nižšie. Rozum sa mi tu zastavuje pri tých cenách. Ihneď si prezliekam do nového. Je to o niečo lepšie, ale nie až tak akoby som si predstavoval.

Nákup
Celé neskoré poobedie strávim objavovaním uličiekh Varanasi. Hľadám nejaké suveníry, ochutnávam miestne jedlo a sledujem okolie. Čakám na zotmenie, aby som si šiel pozrieť Aarti Ceremony na Dashashwamedh Ghat. Pri stmievaní sa tu zlieza neskutočné množstvo ľudí a ako tak si obsadím strategické miesto na nafotenie či natočenie. Zo začiatku je táto show úchvatná, ale neskôr sa to začína opakovať. Keď to zhrniem, mnísi vždy zoberú nejakú vec, potancujú s ňou a následne sa otočia o 90 stupňov. Toto pokračuje, kým sa neotočia na pôvodný smer, kde zoberú ďalšiu vec a ide sa znova. Celé to trvá hodinu. Najzaujímavejšia časť, je keď si zoberú kadidlá, či veľké horiace svietniky.

_mg_8244
Pri odchode smerom na hotel, na schodiskách gháty leží mŕtva krava! Myslíte, že niekoho to tankuje? Vôbec. Do rána odtiaľ bude preč a určite ju niekto šupne do Gangy, tak ako všetko.

img_2963
Ešte dávam večeru a hostiteľa na hoteli sa pýtam, kde sa dá veľmi skoro ráno ísť na loď na plavbu po Gange pri východe slnka. Že vraj 05:00 ráno! Auuuu. Ale, keď už som tu, nesmiem to vynechať. Cena je 150 ₹ a organizuje sa to s viacerými hosťami z hotela. Ráno, ani neviem ako, som vstal a ešte za tmy sedím na lodi a plavíme sa po Gange. Až tu som začal vnímať . Ráno na Gange je úchvatné a všetky Gháty sú zaliaté do červenej farby.

Kormidelník nás nakoniec vezme aj na prehliadku bližšie ku všetkým Ghátom a ku všetkým má čo povedať. Najdlhšie nakoniec pobudneme pri gháte s krémaciou, kde ohne neprestajne horia 24 hodín. Sme nakoniec svedkami, ako Ind z kasty nedotknutľných rozbíja hlavu nebožtíkovi na hranici, aby vypustil dušu.

img_8487
Dosť masaker. Po tomto zážitku máme dosť a mierime naspäť na hotel. Ja už v tento deň aj odchádzam a tak sa púšťam do balenia. Poobede odchádza vlak, tentoraz do Ágra. Ak vám nič toto nehovorí, tak určite vám napovie, že sa tu nachádza symbol Indie: Taj Mahal.

Na presun na stanicu si objednávam tuk-tuk a samotná jazda je dosť šialená. Motorky, cyklisti, autá, množstvo tuk-tukov a ešte viac chodcov a mám pocit, že nik nedodržiava semafory a ani správny smer jazdy. Kde tam sa nám aj krava vyskytne, ktorú všetci nakoniec pekne obchádzajú. Pri hluku trúbenia ju ani nehne.

img_3029
Na stanicu dôjdem 20 minút pred plánovaným odchodom. Pozerám na tabulu a som v prdeli. Všetko hindsky. Ok. Hľadám podľa čísla vlaku. Super, nástupište 8. Utekám na nástupište 8 a zbadám dlhočizný vlak, že nevidieť ani na jeden koniec. Pýtam sa najbližšieho Inda, či je tento vlak smerujúci do Ágra. Nie. Že ten ide z nástupišťa 5. Ach jo. Na nástupištiach samozrejme nie sú žiadne informačné tabule. Letím na nástupište číslo 5 a znova sa pýtam. Tam ma posielajú na nástupište 8. Len to nie! Však odtiaľ som došiel. Mám pocit, že si zo mňa robia srandu. Radšej zamierim znovu do haly, lúštiť to ich písmo. A aha, tam svieti, že vlak zmenili na nástupište číslo 5, 10 minút pred odchodom. Zas späť! Dobehnem k vlaku. A teraz ktorým smerom k môjmu vagónu? Vlak má totiž 25 vozňov. Nakoniec nachádzam svoje miesto a spokojne ulíham na 13 hodinovú jazdu. V kupé so mnou cestuje certifikovaná doktorka, ktorá bola so svojimi deťmi pozrieť vo Varanasi svoju mamu.

img_3039
img_3047
img_3048
img_3049
img_3050
img_3055

Páčil sa ti článok?

Strata časuUšlo toPrečítal somVýborne!Super! Ešte ďalší prosím. (Počet hlasov: 1 Priemer: 5,00 z celkových hlasovaní 5)
India: 6-7.deň – Váránasí – obchodníci so smrťou
5
1
5
1
Počítam...
1 Response