India: 5.deň – Oddychový deň, opúšťam mesto Bombaj

Dnes sa presúvam naprieč Indiou o 1700km ďalej. Namiesto toho, aby som ešte niekam vybehol do mesta, musím sa kompletne zbaliť, byť dve hodiny vopred na letisku a plus rátať i s presunom na letisko, čo bude minimálne ďalšie dve hodiny.

img_2792
Namiesto kávy na raňajky si dávam klasicky už chai masala v miestnom podniku a rozhodujem sa čo ďalej. K času, aby som si začal organizovať presun na letisko, mi ostávajú dobré 4 hodiny. Kuknem do mapy, ktorým smerom je letisko a tým smerom sa vydám peši, spoznávať ďalšie zákutia. A taxikára si odchytím niekde po ceste.

Opúšťam môj hotel
Opúšťam môj hotel

O prekvapenia samozrejme núdza nebola. Takmer nahý sväťý muž bezcieľne brázdil ulice len s bedernou rúškou, ktorá mu zakrývala iba predok.

img_2782
Dokonca i štúdium informácii vopred sa vyplatilo. Niektoré výjavy by som si vysvetľoval hocijak, len asi nie správne. Napr. chlapi držiaci sa za ruky. Mal som tú česť vidieť i strážnikov luxusnejšieho hotela sa držať za ruky! Nie, nevysvetľujte si, že sú teplí. To je prejav kamarátstva. Nič viac, nič menej. Ale ženu ani za boha (samozrejme nejakého indického) nechytia za ruku.

img_2789
Popri tom všetkom sa začínam obzerať aj za suvenírmi. Magnetky? Zabudnite. Nachádzal som všelijaké obchody, ale tento tovar nikde nebol. A keď bol, tak to boli magnetky pozlátené s nejakými božstvami, ale nie s mestom. Dúfal som, že na letisku kúpim. Ale, ani tam nič nakoniec nebolo. Hádam možno na medzinárodnom lete v duty free zone. Zato, keď som si spomenul na chai masala, že zoberiem domov, stačilo sa otočiť a nemal som problém kúpiť.

img_2764
I tu chcel obchodník zarobiť a už mi dával ochutnať kešu oriešky namočené v oleji s chilli. No pýtať si 200 ₹ za 100g, sa musel asi s posvätnou kravou zraziť!

Obchodníci nadovšetko
Obchodníci nadovšetko

Ako tak blúdim, zrazu obchoďák. Klasické nákupné centrum. Super, káva! Vojdem dnu a hneď ma policajti zastavujú. No, kontrola batožiny. Všetky budovy, kde chodí viac ľudí musia prejsť bezpečnostnou kontrolou ako na letisku. Ešteže tekutiny nemusím vyhadzovať a ukazovať im cestovný pas.

img_2761
Vo vnútri sa zrazu ja cítim ako posledný šupák. Nákupné centrá sú tu pre vyššiu a najvyššiu sociálnu vrstvu. Ako tak sledujem tie služby, čo tú ponúkajú, máme sa čo učiť. Dôjdete na parkovisko, pikolík Vám zaparkuje auto. Ak chcete, môžete si najať nosičov na nákup a hurá na nakupovanie. Obchody tu majú ako u nás. Či už H&M, L´Occitane, Adidas, Calvin Klein, Lacoste, KFC, Samsonite a veľa aj neznámych či doslova luxusných značiek. Nemal som chuť obzerať tovar, a zamieril som si to na moju vysnívanú kávu.

img_2759
Pozerám, že 12:00 hodín, najvyšší čas vyraziť na lietadlo, čo mi letí o 4 hodiny. Nejako extra sa mi nechce dohadovať si cenu s taxikárom a skúšam zdieľanú jazdu s Uberom. Cena by bola príjemná, len 120 ₹ za odvoz zdieľanou jazdou. Aj keď mi jazdu šofér potvrdil, tak sa nedostavil. No dobre, nič iné mi neostáva. Uber mi pri sólo jazde ukazuje cenovku 340 ₹. Dobre, skúsim na najbližšieho rovných 300. Berie. Paráda. V aute strávim najbližšiu 1½ hodinu, kým sa dopravíme na letisko na vnútroštátne lety.

img_2794
img_2788
Čo som nevidel za tmy pri prílete, sa mi teraz odokrylo. Cestu k letisku lemujú rozľahlé slumy. Nevidieť ani na ich koniec. V týchto slumoch sa dokonca natáčal aj “Milionár z chatrče”. Odporúčam si pozrieť tento film. Na samotnom letisku to skoro vyzeralo ako v kasárniach. Pri každom vchode guľometné hniezdo, množstvo vojakov a policajtov so samopalmi a niekoľko obrnených transportérov sa tu premáva. Radšej som nevytiahol ani mobil pre nafotenie. Žeby všetko to, kvôli útoku na letisko z roku 2008?

Moje lietadlo nakoniec mešká kvôli neskorému príletu z Goa. Vnútroštátne lety vo veľkom obhospodaruje nízko-nákladová spoločnosť IndiGo. Niečo na spôsob RyanAir v Európe aj so službami. Klasicky prejdem všetkým kontrolami napriek tomu, že s príručnou batožinou nespĺňam ani váhový ani rozmerový limit. Jedine mi odobrali zapaľovač. V Európe s tým v kľude prejdete, tu sú nemilosrdní. Nebudem mať ako húliť. 🙁

img_2807
Samotný let prebieha bez väčších problémov. Ale aj pri štarte zažijete prekvapenie. Rozbehová dráha začína ihneď pri slumoch. Tie sú od areálu letiska oddelené len ostnatým drôtom a každých 100m je policajt so samopalom. Keby tam nestáli, by určite rozobrali samotný plot a možno ako naši tmavší spoluobčania, by pri štarte rozobrali aj lietadlo kým by vzlietlo! Aj počas stúpania vidieť neskutočnú veľkosť slumov – viď foto.

Tie modré domčeky je slum
Tie modré domčeky je slum
Po vystúpaní je výhľad z okienka poriadne "gýčový"
Po vystúpaní je výhľad z okienka poriadne “gýčový”
Skoro ako RyanAir
Skoro ako RyanAir

O dve hodiny vystupujem vo Varanasi. Tu dostávam riadne po papuli. Napriek tomu, že je už tma, je tu ešte takmer o 10ºC viac ako v Bombaji. K tomu ešte neskutočné dusno a v tom okamžiku začína zo mňa liať. A to ja si teplo u nás užívam a pri tridsať stupňových teplotách sa ani nepotím!

Letisko Varanasi
Letisko Varanasi

Našťastie som si už vopred zabezpečil odvoz z letiska (to sa nachádza mimo Varanasi) a tak iba hľadám ceduľku s mojim menom.

Taxikár mal veľkú potrebu za jazdy v noci si skúšať moje slnečné okuliare
Taxikár mal veľkú potrebu za jazdy v noci si skúšať moje slnečné okuliare

Ak ste si doteraz mysleli, že Bombaj je škaredý, preplnený dopravou, smradľavý a neviem aké ešte negatívne prívlastky, tu si to vynásobte dvoma. A bude ešte horšie!

Páčil sa ti článok?

Strata časuUšlo toPrečítal somVýborne!Super! Ešte ďalší prosím. (Počet hlasov: 1 Priemer: 5,00 z celkových hlasovaní 5)
India: 5.deň – Oddychový deň, opúšťam mesto Bombaj
5
1
5
1
Počítam...

CK Knirsch