India: 4.deň – Ochutnávka mesta Bombaj

Dnes mám celý deň na to, aby som spoznal trochu viac toto mesto. A tak z môjho hotela New India v ktorom by som sa v Európe asi neubytoval (tu je to nadštandard), vyrážam na slepo rieši smerom k moru.

Veľmi ťažko sa mi opisuje toto hlučné a nikdy nespiace mesto. Čo sa vám určite vryje do hlavy, že neustále všetky auta trúbia. To už patrí k folklóru. Trúbenie používajú na oznam, že “pozor idem”, ale i na ostatné úkony ako odbáčanie či predbiehanie. Napriek tomu, nikto sa za volantom nerozčuľuje. Bol som aj svedkom, ako vytrúbili policajta snažiaceho sa riadiť premávku.

img_2668
Ja osobne by som mesto opísal ako jedno neskutočné veľké trhovisko. Nie je snáď uličky, alebo akéhokoľvek prázdneho miesta, ktoré by sa nevyužilo na podnikanie. O jedlo nemáte núdzu, to je umiestnené snáď každých 10 metrov, miešajúce sa s predavačmi chai masala, obchodníkmi poskytujúci rôznorodé opravy (od malých predlžovačiek, cez opravu obuvi, kaderníkov, čistenie motoriek až po opravy lokomotív). Čo ulička, to takmer rovnaký obraz. Len nezabočte do príliš úzkych vedľajších uličiek!

Tu v "nádhernej" predajni si zakúpite lístok na vlak
Tu v “nádhernej” predajni si zakúpite lístok na vlak

Ak náhodou už aj zabočíte, musíte byť pripravený, ako ste ešte v živote neboli. Tieto uličky zväčša slúžia na presunutie odpadkov z hlavnejších ulíc. Na neustály bordel na uliciach som si už zvykol, ale na taký smrad, ako sa práve v týchto uličkách vyskytuje, na ten asi nebudem pripravený nikdy. To bol taký level, že stačilo trochu nabrať nosom a takmer som sa namieste pogrcal. Neviem z čoho to bolo, asi zmes rozkladajúcej zeleniny, hnijúceho mäsa, exkrementov z kráv a splašky z domácnosti. Niečo neskutočné.

img_2673
Pokračujúc smerom k pláži narážam našťastie aj na nádherné chrámy, kombinované s úplne schovaným trhoviskom zamerené na ženské indické oblečenie.

img_2678
Asi po cca 2 hodinách zbadám more, odkiaľ je len na skok k pláži Girgaon Chowpatty. Je to miestna Copacabana. V minulosti sa tu chodili prechádzať bolywoodské hviezdy, ale teraz slúži verejnosti. Velikánska jak niekoľko futbalových ihrísk, ale hlavne v noci to tu žije a je úplne plná. Doobeda je celkom prázdna aj vďaka pracovnému dňu a tak som si na chvíľu užil kľud od hlučného mesta. Po pravej i ľavej strane sa črtali výškové budovy Bombaja a vrcholky budov boli neustále zahalené do večného oparu a smogu. Napriek vysokým teplotám som sa neodvážil ani sa zmočiť. Už na pohľad tá voda nevyzerala vábno a pri predstave čo všetko musí produkovať Bombaj a určite nemajú čističky, som radšej túto aktivitu zavrhol.

img_2698
Neskôr sa mi to potvrdilo cestou do štvrte Raj Bhavan. Motorkár si zastavil pri múriku a dve igelitky plné odpadkov zahodil priamo do mora akoby to bolo celkom normálne.

A na pláži sú veľké odpadkové nadizajnované koše. Väčšinou prázdne
A na pláži sú veľké odpadkové nadizajnované koše. Väčšinou prázdne

Ja som bol skôr zvedavý, čo sa vyskytuje v Teen Batti. Hlavne ma zaujímal džinistický chrám Walkeshwar a Banganga Tank. Približovaním k cieľu som mal taký nepríjemný pocit. Ani nie nejakého nebezpečenstva. Skôr, že ľuďom prechádzam priamo cez izby. Oni tu totiž žijú všade. Na ulici, na priečelí obchodu, pod mostom, proste všade. Stačí malá krabica, vyhradený priestor a žijú. O strechu nad hlavou sa im väčšinou postará nejaký igelit, keď začne pršať. Na druhej strane sú ľudia milí a neustále sa mi prihovárajú otázkami: Odkiaľ som, Či sa mi páči India, Ako sa mám. Alebo sa len tak na mňa usmievajú.

img_2708
Chrám som bohužiaľ nenavštívil pre prebiehajúcu modlitbu, ale zas mi mozog nepobral iný výjav. Tzv. Banganga Tank, čo je vodná nádrž, ktorá patrí ku komplexu chrámu Walkeshware postavený v roku 1127. Mal som pocit, že i voda v nádrži je tu od tohto roku, napriek tomu, že to bola prestavaná v roku 1715. A ľudia sa na nej člnkujú, kúpu, či lovia ryby ktoré nachytali. Aj tie ryby už mali to najlepšie za sebou a ďobali do nich vrany. A tie ryby normálne predávali!!!

img_2710
Celá oblasť je v neskutočnom kontraste s okolím. Ak si predstavíte na základe historických budov spred 1000 rokov, aké to muselo byť nádherné, teraz ošarpané, rozpadajúce a o pár metrov sa do výšky tiahne ultramoderný mrakodrap.

img_2712
Kvetinový trh

Jedným z nádherných a nepochopiteľných zážitkov patrí určite návšteva kvetinového trhu. Tak som zobral taxikára z chrámu Walkeshware do štvrte Dadar. Taxikárom budete zbytočne hovoriť ulicu. Nepoznajú. Stačí názov štvrte. A štvrte sú tak malé, že ten prípadný kúsok prejdete aj peši. Pozerám do mapy, ako ďaleko to je, aby som odhadol cenu, ktorú navrhnem. 10km, ponúknem cca 100 ₹ a uvidím. 200 už určite nie. Lenže taxikári vo štvrti, čo sa nachádzam nevedia ani ceknúť po anglicky. Nakoniec sa s jedným dohadujem pomocou okoloidúceho tlmočníka.

Ach jaj, zas som sa trafil a začína ma to neskutočne baviť. Taxikár radšej zapína taxameter. Po ¾ hodine dorážame do cieľa a taxametri svieti cena 110 ₹. Aj keď to je viac v prepočte o 13 centov, som rád, že už viem odhadnúť celkom dobre cenu a že aspoň pri tomto ma neošklbú.

img_2716
Vystupujem uprostred ulice akurát zas v klasickej prietrži mračien. Schovávam sa pod najbližší výklenok a hľadám kde by ten kvetinový trh mohol byť. Na ulici vidím iba pár ľudí predávajúcich kvety, ale inak to je všetko. Žeby to bolo počasím, alebo že je nedeľa? Však Indovia za vidinou zisku, nebudú oddychovať tento deň. Jedným smerom je most niekam do neznáma. Sklamaný a nahnevaný na Google maps sa vyberám peši opačným smerom, že hádam na niečo narazím. Po pár stovkách metroch zbadám veľké nákladné autá a na nich plné vrecia či prepravky ničoho iného len kvetín. Žeby končili? Nie! Oni sú tu stále. Idem ďalej a nejaké ženy vyberajú z hodenej kopy na zemi kvety. Asi druhá či tretia trieda kvality. Čím idem ďalej, tak sa tento obraz zhusťuje. Zrazu v uličke zbadám nejakú budovu, veľmi pripomínajúcu nejakú tržnicu. O chvíľu som vo vnútri.

img_2732
img_2734
img_2736
Dnes som za celý deň nevidel ani jedného turistu okrem seba. Či už šikmookého alebo nejakého bieleho. Buď asi nie je turistická sezóna, alebo sa pohybujem v divných štvrtiach. Nevadí, idem ďalej. Ten obraz čo sa predo mnou vyskytol je niečo neskutočné. Predstavte si Budapeštiansku tržnicu, raz toľko zhustenú a o viac ako polovicu užšie uličky. V tomto neskutočnom bludisku je približne 600 stánkov, ktoré predávajú v drvivej väčšine len kvety v tkaných košoch. Každý preteká oranžovými, žltými, ružovými, červenými,…. kvetmi. A nie kvety ako my ich poznáme na stopke, len samotný kvet. A to doslova na kilá. Miestny na mňa hľadia ako na zjav a ja na nich a v duchu si hovorím čo tu asi tak robím. Ani nedovidím na koniec uličky, a až mi oči prechádzajú prechádzajú. Ale tá vôňa je úplne iná ako z ulice. Najintenzívnejšie cítiť jazmín kombinovaný s vôňou ruží. Tento trh je otvorený 24 hodín denne, ale najčerstvejšie kvety a najväčší nával zákazníkov tu zažijete približne už od 04:00 rána do približne 09:00. Takto prejdem pár uličiek a sami miestny sa mi prihovárajú, ponúkajú mi kvety, aby som sa s nimi odfotil, no klasika. Ak vám raz India bude smrdieť, určite sem musíte zájsť. Navyše kvety v tomto množstve dobre izolujú hluk z ulice a na chvíľu nepočujete neustále trúbenie.

img_2742
Moje prianie

Neďaleko trhoviska je Shree Siddhivinayak Temple, ktorý patrí k najbohatším a najpompéznejším chrámom v Bombaji. Tomu zodpovedá aj vstup. Po zuby ozbrojení policajti ma najprv posielajú odložiť moju zrkadlovku do úschovne s upozornením, že je trestné aj fotenie s mobilom, ale ten mi ponechávajú.

img_2753
Vo vnútri sa nachádzajú najprv trhovníci predávajúci samozrejme kvety 🙂 No, ja blbec. Mohol som si priamo z trhu doniesť. Pri stánkoch lákajú aj všetkých aby si odložili svoju obuv. Totiž do chrámu sa môže iba bosí a s čistými nohami. Keď pozriem na svoje, tak keď moje nohy budú čisté, bude to malý zázrak. Po včerajšej skúsenosti túlaním sa mestom, je najvhodnejšia obuv šľapky alebo sandále. Nič iné. Len z chodenia po meste budete špinavý a vaše topánky nevydržia ten nával blata, špiny, vody a radšej nebudem zabiehať do podrobností. Ok, tak sa vyzúvam pri najbližšom stánku a pýtam sa, kde sa dajú umyť nohy. Na to sa na mňa vrhli dvaja Indovia a zrazu v rámci možností, som mal nohy čisté. Aj keď mali “blbé” poznámky v dobrom, že nohy mám špinavšie ako Ind. A nič za to nechceli. Milé.

Kupujem malú predraženú kyticu a idem tam, kde všetci. Dozvedám sa že sa idú pokloniť k bohovi Ganesh a želať si prianie ktoré im splní. Vo vnútri je strecha pokrytá čistým zlatom, tak ako aj socha Ganesh. Dokonca som sa dočítal, že tento rok CEO Apple Tim Cook začal svoj výlet po Indii práve rannou modlitbou v tomto chráme. Rád by som vedel čo si prial. Možno, to čo ja: Aby som sa v Indii neposral a nechytila ma nejaká hnačka 🙂

Nechcem ani vedieť

Po tomto zážitku mám už dosť za celý deň. Určím si približný smer, ktorým mám hotel, a len tak uličkami blúdim s tým, že ochutnám zas k večeri niečo nové. Nemám na mysli nič konkrétne. Len aby to vyzeralo ako jedlo a nebola k tomu štipľavá omáčka. Nakoniec zakotvím u jedného stánku, kde podávajú niečo vyprážané a je toho dosť veľa. Podľa toho, aké peniaze ľudia podávajú, ani to nebude veľmi drahé. Pýtam si že chcem toto a ukážem na jedlo. Vôbec ma nezaujíma ako sa to volá, alebo z čoho to je.

Najesť sa dá doslova na každom kroku
Najesť sa dá doslova na každom kroku

Dosť veľkú porciu mi nakladá do novinového papiera a na záver mi chce pridať k tomu nejaké chutney. To ho hneď zastavím, lebo sa chcem najesť a cítiť chuť a nie mať peklo v hube. Platím 20 ₹. Už sa ani nepozastavujem nad tým, že to je iba 26 centov. Najedol som sa vynikajúco, napriek tomu, že žiadne mäso tam nebolo.

img_2768
Odpadávam

Už ledva chodím, tak skúšam odchytiť taxi, zas s mojou navrhovanou cenou. Prvý váha, tak priskočí druhý taxikár a ten ma berie okamžite za tú sumu. Nemám to síce teraz s čím porovnať, ale obaja sme spokojní.

Vedúci smeny a pikolík z hotela
Vedúci smeny a pikolík z hotela

Na hoteli si dám konečne sprchu, oddych a začínam písať tento článok. Ešte okolo desiatej večer vybehnem do reštaurácie/stánku, čo je pri hoteli. Tam mi automaticky odohnali domáceho, že to je stôl pre mňa. A to som tam sedel iba raz. Tentoraz si objednávam v štýle: “Dajte mi niečo na jedenie, ale aby to nebolo štipľavé, ale tak jemne môže byť”. Šéf ide do kuchyne a pýta sa ma: “Vegan or Chicken”. Volím kura a do 20 minút mám super krídelka na tanieri spolu s chapati plackami a nejakou omáčkou. K tomu chai masala, fľašu fanty a platím 105 ₹. Čiže 1.40. Šéf sa mi poďakuje, že som ich navštívil aj tentoraz.

img_2775
Idem odpadnúť za hluku trúbiacich áut zas do postele. Zajtra sa totiž musím pobaliť. Presúvam sa do Varanasi!

Páčil sa ti článok?

Strata časuUšlo toPrečítal somVýborne!Super! Ešte ďalší prosím. (Počet hlasov: 1 Priemer: 5,00 z celkových hlasovaní 5)
India: 4.deň – Ochutnávka mesta Bombaj
5
1
5
1
Počítam...