India: 3.deň – Konečne cieľový kontinent

Zas som veľa nenaspal. Kým zhasnú svetlá v lietadle počas nočného 5 hodinového presunu, ubehnú dve hodiny. Spoločnosť AirSeychelles Vám asi na každom lete podáva minimálne jedno jedlo.

Takisto na sedačke som si našiel balíček ako počas predchádzajúceho letu aj keď o niečo chudobnejší. Iba deka, vankúš a slúchadlá. Rozbaľujem teda deku, zapínam monitor a idem pozrieť ponuku. Okrem nejakých klasických európskych filmov sú tu aj bollywoodské. Len pre tú srandu si niečo pozriem. O produkcii bollywoodu som počul dosť, ale ešte som nemal česť si niečo naozaj pozrieť.

Síce tomu nerozumiem, ale takmer sa rehocem ako kôň. X-men alebo Matrix v štýle Bollywood! Ostatok pasažierov pozerá tieto filmy so všetkou vážnosťou a ja mám čo robiť aby som nevybuchoval smiechom. Stačí si na youtube vyhľadať slovo bollywood a pochopíte.

Samozrejme, že v lietadle veľa nenaspím a už pristávame. Možno prerušovane tak dve hodinky. To už je druhá noc čo som nespal a navyše k tomu časový posun. Oproti Slovensku je tu o 4:30 hodín viac. Hádam ešte tento deň nejako dám a nakoniec mi bude večer jedno kde spím, hlavne keď to bude posteľ. Aspoň dúfam.

Vystupujem v Bombaji na západnom pobreží Indie. Stále si neuvedomujem kde to vlastne som. Stačí len prejsť kontrolou a vyraziť. Tá prebehla bez väčších komplikácii. Iba zas nejaké lajstrá vypisovať. Len čo opustím túto zónu, je prvou úlohou získať indické rupie. Môžete si ich vybrať z bankomatu, alebo ako zistíte aj sami po chvíli, ako prví Indovia čo sa na vás vrhnú, budú práve tí, u ktorých sa dajú zameniť peniaze. Z celého lietadla nás bolo iba pár ako vhodných obetí. Ja som si našťastie už doma naštudoval ako treba s nimi obchodovať a tak dvaja sú zo mňa nešťastní. Však kurz za euro je 74.68 ₹. A mne ponúkali 65. Jeden neskôr aj 69. No ja som chcel minimálne oficiálny kurz prípadne lepší. Samozrejme som to s ponukou prehnal na 78, ale nakoniec s posledným mohykánom sme sa dohodli na 75. Paráda!

Peniaze mám a teraz len už sa dopraviť do centra mesta. Na letisko nevpúšťajú domácich obchodníkov, tak od akýchkoľvek ponúk mám zatiaľ pokoj, ale pomaly sa na to psychicky pripravujem. Z informácii načerpaných na internete, som sa dočítal, že keď dosiahnem cenu 400 ₹ za odvoz taxi do mesta je to veľmi, ale veľmi dobrá cena. Tak budem začínať s touto cenou. Pre istotu si ponuku píšem aj na papier, aby som predišiel nedorozumeniu.

Ešte v budove zachádzam k stánku s pre-paid taxi. Tu máte istotu že Vás neošklbú, ale zas dostanete oficiálnu cenu. Keď hovorím cieľ cesty a zadrú mi cenu 1700 ₹, tak odmietam a ukazujem svoju cenu. Iba mi povedia, že túto cenu u nich nedostanem, ale možno až vonku pred letiskom 🙂 OK, tak idem.

Prvý reálny kontakt s Indiou

Opúšťam klimatizovanú budovu a dostávam okamžite knokaut na všetky zmysly. A tieto sa pretekali v tom, aby práve tu svoju informáciu dodali do mozgu. Bol to pekný guláš a takýto zážitok absolvujete asi iba raz za život. Treba to zažiť na vlastnej koži. Dosť ťažko sa to opisuje, ale napriek tomu to skúsim, aké signály mi dávali jednotlivé zmysly:

Ako prvý o pozornosť sa predbieha čuch. Všetky čuchové bunky sa schovali v nejakej zapadnutej časti tela a mne vyhŕkli slzy. Skúste si predstaviť team futbalistov po zápase keď sa naraz vyzuje a strčí vám svoje ponožky pod nos.

Sluch! Neviete čo máte skôr vnímať. Každý na mňa pokrikuje s nejakou ponukou na odvoz, do toho predavači chai massala zmiešané s neustálym trúbením odchádzajúcich autobusov a taxíkov.

Zrak! Vaše oči zrazu vidia, to čo som nevidel za celý svoj život. A keď som náhodou videl, tak iba v televízii. Tie nevedia kam sa skôr pozerať. Našťastie je ešte noc a ešte veľa vecí mi ostáva skrytých pod rúškou tmy.

Pocit! Napriek tomu, že je 05:00 hodín ráno neskutočná vlhkosť ovzdušia a aj teplo. Okamžite chcem zhadzovať svoje dlhé nohavice spolu s mikinou. No v lietadle sa nejako nekúri.

Dobre. Pokúšam sa ako mnísi potlačiť všetky zmysly na vedľajšiu koľaj a nasádzam výraz nezáujmu skombinovanú s ignoráciou a prichádzam k prvej skupinke taxikárov so svojou ponukou. So slušnosťou ma odmietajú, niektorí sa snažia ma ukecať na cenu 700 ₹, ale nakoniec aj tí ma odmietli. Radšej si nájdu neznalejšie obete. Mne stačí len podísť ďalších pár metrov ďalej a nakoniec cenu 450 ₹ dostávam od rikšu. Viem, že rikše majú zakázaný vstup do centra mesta, ale nechám to na ňom, ako to porieši.

Ako som nastúpil, ešte sa snaží dvihnúť cenu, ale som neoblomný. Dohodnuté a hýbeme sa smerom k centru. Ja sa zatiaľ vzadu, v tom stiesnenom priestore prezliekam. Obliekam ¾ nohavice a čo najtenšie tričko. Po chvíli zastavujeme pri nejakom taxíku a šoféri sa začínajú dohadovať. Určite si budem musieť presadnúť a asi sa dohadujú na sprostredkovateľskej cene. Aj tak bolo. Kým som si presadal do taxíka, bola vyplatená za mňa provízia a my sme mohli ísť.

Presun skoro ranným Bombajom bol neobyčajne rýchly vďaka prázdnym cestám. Cez deň táto cesta môže kľudne trvať dve až tri hodiny, ale zvládame ju cca za 30 minút. V cieli sa chce taxikár handrkovať o cene. Ako dôvod uvádza, že išiel veľmi rýchlo a doviezol ma expresne. No bodaj by nie na prázdnych cestách. Platím mu 500 ₹ a vydáva mi iba 20. No nie, daj pekne aj ten zbytok. Bolo dohodnutá iná cena. Trochu nešťastný mi dáva aj zvyšných 30 ₹ (40 centov) a ja s pocitom víťazstva vystupujem.

img_2594
V centre mesta

Predo mnou sa týči Brána Indie vysoká 26m. V roku 1948 slávnostne opustili Indiu cez túto bránu posledné anglické vojenské jednotky. Celé námestie brány je lemované policajným zábradlím, tak idem popri ňom a nájdem si kde je vstup. Tam driemajúci policajt mi iba ukáže aby som ukázal obsah batohu a môžem ísť. Ani vstup sa neplatí.

Odkrýva sa mi celá monumentálnosť tejto stavby, ktorá práve zdôrazňuje, že som tam iba sám. Ale že nikoho tu nie je a mesto sa so svitaním len pomaly prebúdza k životu. K dokonalému dojmu chýbalo snáď len to, aby nebolo pod mrakom. No nemôžem chcieť všetko. Prejdem si síce celé to okolie a na koniec si sadám na zem doprostred námestia a vychutnávam si tento okamžik s pohľadom na Bránu Indie. Ono o chvíľu tento kľudný moment skončí.

img_2587
Už okolo 6:30 začínajú chodiť domáci na lode do šichty, zametať námestie, kŕmiť holuby pre turistov…. Radšej to opúšťam a v hlave si sumarizujem moje priority na dnešný deň. Potrebujem kávu, indickú SIM kartu (najlepšie Vodafone) a chcem vidieť slávny trh Colaba Causeway a Elephanta Island.

Biela celebrita

Pri námestí si chcem kúpiť lístok na loď smerujúcou na sloní ostrov, ale lodičky začínajú premávať až o 09:00 ráno. Tak zatiaľ od domáceho predavača si kupujem chai masala za smiešnych 10 ₹ a usadám si na múrik, aby som začal svoj ranný rituál s cigaretkou. Chai dokáže čiastočne zastúpiť kávu a už mi chýba len WC k dokonalosti. Pre tentoraz to vynechám.

V kľude a samote dlho neostávam a osloví ma skupinka troch Indov. Že či sa môžem s nimi odfotiť. Toto som síce očakával, ale nie tak rýchlo. Jedna z vecí, čo Indovia obľubujú je, fotiť sa s europánmi (so šikmookými ani nie) hlavne keď nemajú čierne vlasy a sú bledí. Oproti nim, sme všetci bledí. Indovia sú všeobecne tmavší ako černosi z Afriky. Neviem čo síce s tými fotkami robia, ale veľmi ma to nezaujíma. Každý zvlášť sa so mnou odfotí a vďační odchádzajú. Za tú chvíľu sa mi to stane ešte 2x a počas dňa tiež niekoľko krát.

Dobrú kávu treba hľadať

Indovia fičia hlavne na čaji, chai alebo na Ganje (tráva, canabis). Ja mám tip, že v európskej kaviarni Leopold café, dostanem dobrú kávu. Nachádza sa neďaleko Brány Indie a naozaj má trochu európsky nádych. Cenami sa tiež snažia priblížiť európskym. Za klasické presso pýtajú 90 ₹, ale čo človek neurobí pre svoju závislosť. Neskôr mi čašník donesie ešte ku káve úplne zadarmo dva kúsky bieleho toastového chlebu s nepálskym slaným maslom. Aspoň mám o jednú starosť menej čo sa týka raňajok.

img_2597
Na trh do Colaba Causeway

Začínam tušiť, že tento deň bude náročný a tak na kilometrový presun si radšej beriem taxi. 50 ₹! Z auta vystupujem neďaleko trhu, ktorý pri dobrej predstavivosti sa podobá na centrálne trhovisko v Bratislave. Ak som dostal pri letisku knokaut na zmysly, tu už som K.O. Smrad, špina, zápach miešajúci sa s vynikajúcou čerstvou vôňou jedla, ovocia a zeleniny. Aj na pohľad to je to na obidvoch koncoch spektra. Nádherná zelenina a ovocie spolu s nepreberným množstvom čerstvého korenia a na druhej strane špinavé, ošarpané budovy, na chodníku si musíte dávať pozor kam šliapete. Z toho ma vytrhne odniekadiaľ trúbiaci motorkár aby som uhol a skoro skončím po kolená v odpadkoch.