Kruté vstávanie. Niekoľko budíkov nastavených 03:00 ma už nenechá zavrieť ani oko. Polovyspatý sa rýchlo obliekam, kašlem na rannú hygienu, beriem svoju zbalenú batožinu a vyrážam z hotela ešte so zalepenými očami.
img_3364
Kľúče od izby nechávam položené na recepcii. “Hoteliér” spí na gauči pred recepciou a ani sa nehne. Obával som sa, čo keď náhodou bude mať pravdu. Musel som rátať s tou najhoršou variantou, že budem musieť tie 4 kilometre na letisko prejsť peši. Ani nevyjdem z vedľajšej ulice na hlavnú a už pri mne brzdí tuk-tuk. Je 03:15! Obligátna otázka, či nepotrebujem zviesť. Pýtam sa ho, že či ma vie hodiť na letisko na vnútroštátne lety (medzinárodné boli len 700m od hotela). Prikyvuje že áno. Nemám chuť sa dohadovať o cene a radšej mu ponúkam o 50% viac, ako by som sa dohodol cez deň. Jasné že ma berie. Kde inde by o takejto hodine zohnal platiaceho zákazníka. Napriek informáciám od “hoteliéra” ma tuk-tuk vykladá rovno pred vchodom leteckej spoločnosti IndiGo. Toľko k tomu, akými klamstvami sú Vás schopní zahrnúť, len aby na Vás zarobili (viď záver predchádzajúceho článku).

img_3367
img_3368

Lietadlo do Bombaja odlieta na čas a počas letu sa bavím s dcérou Indky, čo sedí vedľa mňa. Tá na mne skúša svoju angličtinu, čo sa učí v škole. Žeby tá moja bola nejaká úchvatná sa nedá povedať.

img_3369
img_3380

Cesta na hotel

V Bombaji mám teraz ubytovanie zabezpečené už neďaleko letiska, lebo na druhý deň odlietam. Nechávam sa tuk-tuk(-om) odviezť na hotel. Zjednávam cenu so šoférom, ktorý okrem čísloviek nevie vôbec ceknúť po anglicky. Síce neviem, či pochopil môj požadovaný cieľ, ale namiesto dohodnutej ceny zapína taxameter. To je tá najlepšia varianta. Po tretej križovatke, som pochopil, že nevie kam má ísť. To mu vôbec nevadí. Zastavuje pri najbližšom spoluobčanovi a pomocou neho vysvetľujem cieľ a ten zase vodičovi cestu. Točíme sa naspäť a blížime sa k cieľu. No taxikár nezastavuje napriek tomu, že mu ukazujem a hovorím jasné “STOP” napriek tomu že hotel nikde nevidíme, ale podľa GPS by mal byť už blízko. Po asi 200m znova zastavuje a už sa baví s ďalšími na cestu. Ukazujem názov hotela podľa booking.com a o chvíľu je pri nás ďalších 7 indov a spoločne sa dohadujú, kde to je. Je sranda ich sledovať, ako sa každý snaží prispieť svojimi vedomosťami. Nakoniec sa zhodujú a režeme krížom 6 prúdovú cestu, aby sme sa otočili smerom naspäť. Nakoniec to bolo tam, kde som mu hovoril pre zastavenie, len na opačnej strane.
img_3388

Oddychový deň

Po ubytovaní skoro ráno bez akéhokoľvek príplatku v prípade skorého check-in (výhoda Genius statusu na Booking.com) zavrhávam myšlienky na akékoľvek potulovanie mestom a dávam si za úlohu zohnať posledné suveníry a nejaké koreniny domov. Najprv chcem pozrieť slávnu “Fashion Street”. Čo som čakal? Niečo podobné ako v Budapešti? Vôbec nie, nijako sa to neodlišovalo od zbytku mesta, či už budovami alebo bordelom. Rozdielom bolo len, že obchody sa týkali len oblečenia a ponuka ako na čínskom trhovisku. Koniec ulice bol ukončený kopcom, kde už začínali slumy tiahnúce sa po úboči až na vrchol. Radšej si chytil najbližšií tuk-tuk a zamieril som si to do obchodného domu Phoenix. Po klasickej bezpečnostnej kontrole, kedy som zapípal pri krabičke cigariet, ma vpustili dnu.
img_3399

Nákupy

Akoby som sa ocitol v inom svete. Naše obchodné domy sa môžu ísť schovať niekam za kríčky. Niečo tak neuveriteľne veľké a hlavne čisté a tiché bez akéhokoľvek hluku zvonka. Obchody ešte len otvárali a mne sa začal žalúdok ozývať, že by nebolo zlé ho zaplniť nejakými raňajkami. Však, ako som vstával o 03:00 ráno a ešte som nič nejedol. Tentoraz som sa ulakomil na nejaké EÚ jedlo a zamieril do Pizza Hut. Vyzerá úplne identicky ako u nás, ale ponuku majú prispôsobenú miestnemu obyvateľstvu. Špecialitu, okraje plnené syrom majú aj tu. Vynikajúca voľba. Na raňajky pizza a k tomu mojito 🙂

img_3403
S plným žalúdkom sa hneď ľahšie nakupuje. Brázdim obchoďákom, no žiaden klasický obchod pre turistov. Škoda :(. Píšem domov, aké koreniny mám nakúpiť a o chvíľu mi v mobile pristáva zoznam. Fúúúúú, tak to bola fuška. Niežeby ten zoznam bol dlhý, ale nájsť vybrané koreniny medzi tým nepreberným množstvom. Dve plné uličky len korenín. Mali tam asi 40 druhov len masaly! Takmer s plným košíkom mierim k otvorenej pokladni. S pokladňami presne ako doma. 10 pokladní, ale len dve otvorené. Len v rade som strávil asi pol hodinku. Za celý nákup platím v prepočte necelých 5,- €. Sa mi to zdá až neuveriteľné. Naložím nákup a pri východe z obchodu ma ešte kontroluje bezpečnostná služba či bloček sedí s nákupom.

img_3411
Jedno by som mal, a ešte nejaký darček. Nakoniec na plnosť mojej príručnej batožiny padá voľba na typické indické šatku. V prvom obchode, do ktorého som vošiel, ma hneď usádzajú na pohodlnú stoličku a ukazujú mi nepreberné množstvo šatiek. Týmto prístupom sa nedá odolať a nakoniec jednu kupujem za úplne smiešnu sumu.

img_3415
Druhý obchod som našiel zvonka obchodného domu. Vyzerá tak darčekovo a možno tu budú mať moje vytúžené magnetky z Bombaju, ktoré mi chýbajú do zbierky. No nemá, ale volá svojmu bratrancovi a dáva mi návrh, že sa môže zastaviť u mňa na hoteli aj so vzorkami okolo 22:00. S ohľadom na cenu (4.50,-€/ks) a na stanovený čas odmietam. Napriek tomu ma zaujmú nádherné šatky z pašmíru. I obchod sa volá PASHMINA a prístupom je vidieť, že to nebude žiaden podvrh.

img_3413
Osobne pre skúšku pravosti, mi vyberá z jedného šálu vlákno a zapaľuje ho. Cítiť ho kombináciou spálených vlasov či nechtov. To je dobrý znak, že sa jedná o pravý pašmín. Pašmínový šál je utkaný z pravých prírodných kašmírových vlákien – z kašmiru (vlna z kašmírských kôz Chiangra), ale taktiež zo zmesi prírodného kašmíru a hodvábu. Od toho sa odvíja cena. Ako prejavím záujem, vo všetkom sa mi snaží vyhovieť. Aj mi zatiaľ dá nabíjať mobil a powerbank, zavolá niekam a o chvíľu popíjame chai masala a vyberám si.

img_3414
Nie som si istý farebnou kombináciou výberom šálu a vďaka mobilnému internetu na diaľku uskutočňujem videohovor s mojou manželkou. Nakoniec si vyberám aj pre seba a ešte aj pre najmladšieho člena domácnosti. Len tomu, už len kombinácia pašmínu a hodvábu.

Nakoniec nastáva zas nikdy nekončiaca hra handrkovania o cenu, ktorú sme uzatvorili k vzájomnej spokojnosti. U nás doma by som dal za to minimálne 4x viac.

img_3432
img_3429
Darčeky nakúpené, môže sa ísť späť na hotel. Ešte o nejakej 18:00 dávam neskorú večeru a ide sa spať. Zajtra ma čaká už vyčerpávajúca dlhá cesta domov, znova s celodenným prestupom na Seychellských ostrovoch!

img_3430

Páčil sa ti článok?

Strata časuUšlo toPrečítal somVýborne!Super! Ešte ďalší prosím. (Počet hlasov: 1 Priemer: 5,00 z celkových hlasovaní 5)
India: 10. deň – Návrat do Bombaja
5
1
5
1
Počítam...