Manželka ma už budí o 06:00 s tým, že mi podáva môj vyzváňajúci budík. Napriek tomu, že prvý presun mám až na obed a spať som šiel niekedy o 03:00, ledva sa nad ránom vykopem z postele. Naschvál som si dával takýto krátky spánok, aby som bol extra unavený a nerobilo mi problém zaspať počas nočného letu.

Ranný rituál nesmiem vynechať: zapnutie kávovaru -> záchod -> zapnutie PC -> káva -> cigareta -> znova záchod. Pomaly, ale isto sa preberám do dňa a začínam vnímať okolie: moju rodinu. Tá si až veľmi uvedomuje že odlietam niekam ďaleko, ale ja si stále myslím, že len tuto, niekam za humna v rámci Európy. A to mi nedochádza ani napriek tomu, že letenku som mal zakúpenú dva mesiace vopred (medzitým absolvované Tour de Romania) a že som si musel do pasu vybaviť indické víza či sa nechať zaočkovať. Však ono mi to hádam dôjde.

Už o 08:00 ráno sa lúčim s rodinou (syn škola, manželka práca) a ja ostávam sám doma. Pomalým tempom len zbežne prekontrolujem ešte raz batožinu, hodím sprchu a neviem čo s časom. Autobus na viedenské letisko mi odchádza presne na obed. OK. Idem teda niekam na skorý obed. Aký veľký omyl, že niekde v okolí autobusovej stanice nájdem slušnú reštauráciou s obedovým menu, či vôbec nejakým jedlom pred 11:00. Nakoniec som sa musel ulakomiť na bufety v Eurovea.

Autobusová stanica
Na autobusovú stanicu dorazím hodinu pred odchodom a dostávam mierne dejá vú. Však tá stanica sa hádam za posledných 10 rokov vôbec nezmenila k lepšiemu. Napriek tomu badám, že hneď na poschodí nad hlavným vchodom je čakáreň pre medzinárodné cesty. Do toho spadá aj môj cestovný lístok za 1€. Dôjdem hore, čakáreň vyzerá slušne, tak idem do vnútra. No omyl. Chce to po mne nejaký kód. A že vraj ten dávajú dole pri pokladniach. Ach jaj. Zas dole a znova hore kde sa už úspešne dostávam do vnútra. Nie je to síce bohviečo, ale stále lepšie ako zbytok stanice. Dokonca sa tu môžete bezplatne pripojiť na WiFi, nabiť si mobil či osviežiť sa vodou z automatu. Jedine kávový automat chce peniaze. Ale je to skôr príspevok. Všetko za jednotnú cenu: 0.50€
img_2300
img_2301

Slovak Lines

Tento autobusový dopravca chce konkurovať Student Agency či v službách alebo ponuke a keďže som mal česť ich už vyskúšať, tak veru testnem iného dopravcu. Asi to bolo prvý a posledný krát. Prvá vec, čo mi utkvela v pamäti pri objednávaní lístkov, že som si nevyberal žiadne miesto na sedenie. A to už je veľký problém. Osobne sa neponáhľam do autobusu ani do lietadla a nastupujem väčšinou medzi poslednými. Keď mám svoje miesto už dané vopred, nemám čo riešiť. U Slovak Lines sa tlačte dopredu. Totiž veľa ľudí si sadne bližšie k uličke a sedadlo pri okne nechajú voľné. Navyše sa tvária, že vás nevidia, prípadne mladšie ročníky si nasadia slúchadla aby ignorácia bola viac znásobená. Potom sa musíte pýtať, či je miesto voľné a či si môžete sadnúť napriek tomu, že autobus je poloprázdny.

img_2304
Druhou kategóriou je občerstvenie. V Student Agency vám steward/-ka pekne rozdá slúchadlá k zabudovaným monitorom v opierkach a roznesie jeden nápoj zdarma podľa vášho výberu. U Slovak Lines sú fľašky nahádzané v prepravke, ktorá je položená na sedadlách za vodičom (čím blokuje ďalšie dve miesta na sedenie). Keď neviete, že si môžete zobrať, máte smolu.

img_2306
img_2312
Dobre, skončím s negatívami. Však čo môžem chcieť za euro a iba za hodinovú jazdu. Len som to porovnal s konkurenciou. Jedine čo ma prekvapilo, bola jedna vychytávka v zabudovanom monitore. Môžete si nechať totiž zobrazovať situáciu z prednej kamery u šoféra. Taká blbosť, ale poteší. Ostatok je na zaplakanie. Či už ponuka filmov, seriálov alebo nejakej zábavy. A to nevravím o častom mrznutí obrazoviek (3x za hodinu) a nedostupnosti media servra. Nevadí. Už aj tak vystupujem vo Viedni na letisku.
img_2314
img_2318

Let do Paríža

Orientácia na známom letisku Schwechat je bezproblémová a iba idiot sa tu môže stratiť. Letím len s príručnou batožinou a tak vynechávam check-in a mierim rovno na môj určený gate. Bezpečnostná kontrola prebehla napodiv rýchlo a dokonca boli aj milý. Ani som nemusel vybrakovať pol batoha kvôli elektronike a stačilo aby som vyložil len zrkadlovku a notebook. iPad, Kindle, nabíjačky, powerbanky a podobné hračky som mohol nechať kľudne v batohu. Nástup do lietadla leteckej spoločnosti Vueling prebehol na prekvapenie tiež super. Žiadna kontrola rozmerov batožiny, napriek tomu že som s ňou presahoval predpísané rozmery (majú určené iné rozmery ako RyanAir) a váhu tiež nekontrolovali, aj keď na domácej váhe mi ukazovalo 9.7kg. Čiže s hmotnosťou by som mal byť OK.

img_2322
Samotný let prebiehal ako pri každej inej nízkonákladovke. Malé hlučné lietadlo, pokyny stewardov v taliančine, francúzštine, nemčine a angličtine a s miernym meškaním sme pristávali v Paríži na letisku Charles de Gaulle.
img_2325

Prestup v Paríži

Na to, že som mal k dispozícii takmer 3 hodiny na prestup, som rád že som to stihol. Vedel som, že to je druhé najväčšie európske letisko, ale nie až tak veľké. Len presun z terminálu 3, kde prístava väčšina nízkonákladových spoločností na terminál 2 mi to trvalo dobrú pol hodinu. Ešteže majú k dispozícii tie bez obslužné (bez vodičov) vlaky chodiace každé 4 minúty. Terminál 2 úspešne dosiahnutý a ešte sa nechať odnavigovať do príslušného sektora na check-in.
img_2334

Bez leteniek?

Musel som ísť na check-in aj napriek tomu, že som nemal batožinu na odbavenie. Totiž od AirSeychelles mi došla pripomienka letu na mail. Dokonca deň pred odletom aj upozorňujúci mail, že si môžem spraviť web check-in. Až na to, že na stránkach majú oznam, že online check-in sa dá vykonať iba na letoch medzi Seychellskými ostrovmi a nie na medzinárodné lety. Ako alternatívu ponúkajú check-in priamo na letisku. S malou dušičkou prichádzam so všetkým vytlačeným čo mi došlo mailom od nich a nakoniec pýtajú iba pas. Po naťukaní údajov z dokladu padne ešte otázka či mám víza do Indie a už mi do rúk podávajú vytlačené letenky. Ale iba na cestu tam. Na cestu naspäť budem musieť to isté absolvovať aj v Bombaji. Ešte pre istotu sa ma dva krát pýtajú či naozaj cestujem iba s príručnou batožinou a nemám žiadnu inú na odbavenie aj keď som ju mal v cene. Nejako nechápu, že do Indie cestujem tak naľahko.
img_2336

Opúšťam Paríž

Tento článok píšem už vo výške 11.000m počas letu. Smial som sa v duchu už pri vstupe, keď rada s PRIORITY BOARDING je pomalšia ako klasická. Našťastie ani tu nekontrolujú hmotnosť a rozmery príručnej batožiny pretože prekračujem či už v rozmeroch tak aj váhe (dovolené max. 7kg).

img_2341
Pri vyhľadaní svojho sedadla ostávam prekvapený. Na sedadle je pre každého pasažiera pripravený vankúš, deka, a vrecúško obsahujúce jednorazovú zubnú kefku s pastou, teplé ponožky, štuple do uší a škraboška na oči. A to v ekonomickej triede. Začínam zisťovať, že táto letenka za 168€ sa naozaj oplatila.

img_2340
Do štartu ostáva pár minút a ja nemám vedľa seba žiadneho pasažiera. To bude paráda, nebudem zlomený len na jednom sedadle, ale vyspím sa nejako na dvoch, napriek tomu, že stredová opierka sa nedá úplne schovať. Počas zohrievania motorov nám stewardky roznesú ponukový list na večeru a raňajky spolu s formulárom potrebným pre vstup na Seychellské ostrovy.

img_2342
Na čas sa odliepame od zeme a smerujem preč z Európy. A stále mi to nedochádza kam vlastne idem. Asi mi to dôjde až keď vystúpim. Stewardky sa o všetkých príkladne starajú. Už po hodine roznášajú malý snack s nápojom zdarma.

img_2346
O druhej nad ránom zaspávam rôzne polámaný cez dve sedadlá aby ma opierka netlačila s tým, či pri 14 hodín dlhom prestupe ma vôbec pustia z letiska na ostrov. Záleží na akého úradníka narazím. Totiž pre navštívenie týchto ostrovov okrem spiatočnej letenky potrebujete aj potvrdenie o ubytovaní, ktoré si overujú. Hádam bude mať úradník toľko rozumu, že keď odlietam ďalej ešte v ten deň večer, tak ubytovanie nepotrebujem.

img_2350
Dobrú noc.

Páčil sa ti článok?

Strata časuUšlo toPrečítal somVýborne!Super! Ešte ďalší prosím. (Počet hlasov: 2 Priemer: 5,00 z celkových hlasovaní 5)
India: 1.Deň – Presun
5
1
5
2
Počítam...
1 Response

CK Knirsch