Bicykel je vynikajúci prostriedok na presúvanie, keď sa potrebujete presúvať na stredné vzdialenosti mestom, ale určite nám dáte za pravdu, že jazda na bicykli priamo v centre mesta nie je úplne ideálna. Preto v jeden voľný deň sme si požičali kolobežky a dali sme si poobedňajšiu exkurziu mestom za miestami o ktorých ani mnohí Bratislavčania netušia.

Stretnutie a prebranie kolobežiek prebehlo v sídle Vodáckeho Centra v Lodenici pri Dunaji neďaleko Botanickej záhrady. Výhodou tohto miesta je, že nie je problém sa sem dostať ani MHD a ani autom keď nemusíte hľadať parkovacie miesto. Tých je tu dostatok. Akonáhle sme vyfasovali kolobežky a pokyny vypravili sme sa po nábreží Dunaja smerom do centra. Keď sa povie kolobežka, väčšina si predstaví malú detskú verziu s plastovými kolečkami. Toto je takmer pravý opak. Naozaj veľká kolobežka s predným 26″ kolesom. Je to vlastne len iný bicykel.

Určite ako deti ste stáli na kolobežke. Ani tejto sa nemusíte báť. Dokonca aj ten, čo sa nevie bicyklovať, tak na kolobežke mu to pôjde okamžite. Jedine čo sa musíte naučiť je, striedať nohy. Je to nezvyk, keď sa odrážate len dominantnou nohou. To po chvíli zistíte, že noha si potrebuje oddýchnuť a potrebujete prestriedať. Toto sa naučíte kým sa dôjde do mesta. Nábrežie Dunaja je na to ideálne.

Prvo aprílové počasie ponechalo väčšinu ľudí doma a tak sme nemali starosť o premávku na nábreží, kde nedávno zrušili cyklistický pruh a označili to za zmiešanú zónu. Na úseku od mosta Lafranconi takmer po most SNP sme sa s kolobežkami už skamarátili a jazdu si užívali. Tesne pred mostom SNP zastavujeme pri nenápadnom pamätníku. Ak si následne všimnete bližšie, aj cez chodník je vyznačený žľab ktorý určuje, že práve ste prekročili…

Samuel Mikovíni
Nenápadný pamätník a pri tom taký zaujímavý.

Bratislavský poludník

Kedysi, keď nebol ustanovený iba jeden poludník, každé väčšie mesto kde pôsobil významný kartograf, bolo potrebné určiť nultý poludník pre vytváranie máp. Týchto historických poludníkov je na svete viac a takéto okrem Bratislavy nájdete aj v Paríži, Norimberku, Berlíne, Bologni, Viedni či Petrohrade. Práve Samuel Mikovíni (jeho socha sa tiež nachádza na nábreží) zdôrazňoval potrebu konsenzu vedcov na celom svete na ustanovení univerzálneho nultého poludníka. Tento Bratislavský meridián bol ustanovený v roku 1733 až do roku 1854, kedy bol za univerzálny určený greenwichský poludník.

Mappa Comitatus Posoniensis
Mapa od Samuela Mikovíniho vytlačená v roku 1735. ČIarou sme vyznačili nultý poludník. Ak si všimnete bližšie, vedie priamo cez Bratislavu

Po stopách najhorších záplav v roku 1850

Po pár metroch už brázdime ulice historického centra mesta. Robíme si predstavu ako vyzerala ľadová povodeň v Bratislave v roku 1850. Do dnešného dňa sú zachované pamätné